Spoločnosť Colossal Biosciences, ktorá sa zaoberá oživovaním vyhynutých druhov, tvrdí, že vyvinula kľúčovú technológiu na návrat vyhynutých vtákov a záchranu ohrozených druhov: umelé vajce. V zariadení, ktoré tvorí mriežkovaná škrupina vytlačená na 3D tlačiarni chrániaca priehľadnú silikónovú membránu, sa už vyliahli približne dva tucty kurčiat. Odborníci z texaskej spoločnosti Colossal dúfajú, že táto technológia umožní oživiť vyhynutého moa južného (Dinornis robustus), trojmetrového novozélandského vtáka, ktorý znášal vajcia veľké ako ragbyová lopta.
Podľa vedcov by umelé vajce, ktoré zatiaľ predstavili len v tlačovej správe a vo videu, mohlo znamenať skutočný pokrok oproti podobným doterajším riešeniam. V predchádzajúcich výskumoch sa mláďatá liahli okrem iného vo vajciach z plastovej fólie či v pohárikoch.
Okolo nového riešenia však zostáva veľa nejasností a k dispozícii je málo konkrétnych údajov. Spoločnosť momentálne neplánuje publikovať o umelom vajci odborný článok, hovorí jej generálny riaditeľ Ben Lamm. Dúfa však, že technológiu uvedie na trh a sprístupní ju aj na účely ochrany prírody, dodáva Lamm.
„V zoologických záhradách a v ochrane prírody pôsobí veľa skupín, ktoré by toto riešenie mohli okamžite využiť,“ hovorí Ben Novak, ktorý v kalifornskej neziskovej organizácii Revive & Restore vedie úsilie o návrat holuba sťahovavého (Ectopistes migratorius).
Vedci sa už desaťročia snažia dosiahnuť, aby sa vtáky liahli z umelých vajec. O prvom úspešnom pokuse informovali v roku 1998, keď použili prepeličie embryá. Obsah prirodzených oplodnených vajec vtedy po dvoch dňoch inkubácie preniesli do sklenených nádob. V neskorších pokusoch používali priehľadné plastové poháriky, aby mohli sledovať vývoj, a embryá prenášali do umelých vajec hneď po znesení, hovorí Yutaka Tahara, učiteľ na japonskej strednej škole Oihama, ktorý sa na časti tohto výskumu podieľal.
Tahara, ktorý so svojimi žiakmi liahne kurčatá z umelých vajec, považuje za možnú hlavnú výhodu riešenia spoločnosti Colossal membránu, ktorú firma vyvinula. Tá umožňuje kurčatám vyvíjať sa pri bežnej koncentrácii kyslíka v atmosfére. Umelé vajcia, ktoré vytvoril on a ďalší výskumníci, si počas inkubácie naopak vyžadujú veľké množstvo dodatočného kyslíka.
To však môže viesť k poškodeniu tkanív, DNA a bielkovín, hovorí Andrew Pask, riaditeľ biologického výskumu v spoločnosti Colossal. Takto vyliahnuté zvieratá preto nie sú z dlhodobého hľadiska zdravé. Vajce spoločnosti má na vrchu priehľadné okienko, ktoré vedcom umožňuje sledovať vývoj embrya, či už ide o výskumný, alebo chovateľský projekt. „Pri navrhovaní sme zohľadnili všetky tieto požiadavky, aby sme umelé vajce posunuli na úplne novú úroveň,“ dodáva Pask.
Podľa Paska prenášali embryá do umelých vajec 36 až 40 hodín po znesení. Dosiaľ sa z nich vyliahlo 26 kurčiat, spoločnosť však nezverejnila úspešnosť liahnutia. (V projekte Taharovej skupiny sa vyliahlo približne 50 % mláďat.)
Colossal plánuje umelé vajcia zväčšiť, aby v nich bolo možné liahnuť napríklad embryá emu a pštrosov. Použitie systému na zabránenie vyhynutiu druhov, ako je moa, si pravdepodobne vyžiada aj získanie vaječného žĺtka a bielka, upozorňujú nezávislí odborníci. Pridanie bielka, ktoré pozostáva prevažne z bielkoviny nazývanej ovalbumín, by nepredstavovalo problém. Prenesenie žĺtka a zistenie, či obsahuje zložky špecifické pre daný druh, by však mohlo byť náročnejšie.
Nic Rawlence, evolučný genetik z novozélandskej Univerzity v Otagu, ktorý sa na projekt oživenia obrovských vtákov moa pozerá kriticky, sa domnieva, že umelé vajcia by mohli byť ešte užitočnejšie pri záchrane kakapa sovovitého (Strigops habroptilus). Ide o kriticky ohrozený nelietavý druh papagája pôvodom z Nového Zélandu. Úspešnosť prirodzeného liahnutia je pri tomto druhu nízka a veľa mláďat počas neho uhynie. „Colossal by sa mal sústrediť skôr na toto, než všetko prezentovať cez snahu zvrátiť vyhynutie,“ hovorí vedec.
