Personalizovaná mRNA vakcína v kombinácii s imunoterapeutickým liekom znížila riziko návratu rakoviny kože a úmrtia očkovaného pacienta o 42 % – vyplýva to z dlho očakávaných výsledkov, na základe ktorých by sa mohla stať prvou mRNA vakcínou schválenou na liečbu rakoviny.
Onkológovia považujú za významné už 10 % zníženie rizika, hovorí Kristen Radford, odborníčka na imunoterapiu z Mater Research. Pri znížení rizika o viac ako 40 % by väčšina výskumníkov skákala od radosti, dodáva Seth Cheetham, genetik z Queenslandskej univerzity. Personalizovaná vakcína s názvom intismeran nemá zabrániť vzniku rakoviny kože, konkrétne melanómu, ale jej návratu u pacientov, ktorí už podstúpili operáciu na odstránenie nádoru.
Odborná verejnosť netrpezlivo očakávala výsledky klinickej štúdie od augusta, keď vývojári vakcíny – výskumníci spoločností Merck a Moderna – oznámili veľmi pozitívne predbežné údaje. Podrobnosti o klinickej štúdii III. fázy plánovali prvýkrát predstaviť 24. októbra na konferencii Európskej spoločnosti pre lekársku onkológiu (ESMO) v Madride. Keď však 22. októbra unikli kľúčové údaje na internet, vývojári zverejnili najdôležitejšie výsledky aj písomne.
Do štúdie vakcíny intismeran sa v 157 centrách zapojilo 1.137 pacientov s melanómom v stredne pokročilom alebo pokročilom štádiu. Účastníkov náhodne rozdelili do dvoch skupín: jedna dostávala popri imunoterapeutickom lieku pembrolizumab, ktorý sa používa na liečbu melanómu, aj personalizovanú vakcínu intismeran, druhá pembrolizumab a neúčinné placebo.
Vedúca štúdie Georgina Long, onkologička z Melanoma Institute Australia, uviedla, že účastníkov sledujú už približne 25 mesiacov. Sledovanie bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, aby vedci zistili, či vakcína zlepšuje celkové prežívanie. Dodáva, že liečba nespôsobila závažné nežiaduce účinky.
Približne pred 15 rokmi pacienti s pokročilým melanómom zvyčajne prežívali len niekoľko mesiacov. Dnes sa už takmer 55 % z nich darí účinne vyliečiť cielenými liekmi alebo imunoterapiou, hovorí Long. Kombinácia intismeranu a pembrolizumabu je určená pacientom, ktorým sa rakovina môže po operácii vrátiť a ktorí nereagujú na samotnú imunoterapiu, dodáva odborníčka.
Podľa Jessamy Tiffen, odborníčky na genetiku nádorových ochorení z Centenary Institute, sú výsledky štúdie povzbudivé, no až čas ukáže, nakoľko je liečba účinná v horizonte dlhšom ako dva roky. „Nádorové bunky majú zákernú schopnosť prispôsobiť sa a obísť účinky liečby,“ hovorí.
Pri vývoji intismeranu Long a jej kolegovia sekvenovali DNA zo vzoriek nádorov jednotlivých účastníkov, aby identifikovali mutácie v nádorových bunkách. Tieto mutácie môžu viesť k vzniku bielkovín nazývaných neoantigény, ktoré pomáhajú odlíšiť nádorové bunky od zdravých.
Personalizované mRNA vakcíny sa prispôsobujú neoantigénom špecifickým pre nádor očkovaného pacienta. Po podaní dá vakcína bunkám organizmu pokyn, aby vytvárali neoantigény. Tie na povrchu buniek slúžia ako značky, ktoré signalizujú imunitnému systému, aby zaútočil. Imunitný systém sa tak pripraví na rozpoznávanie a napádanie nádorových buniek nesúcich rovnaké neoantigény.
Vývoj personalizovaných mRNA vakcín je časovo aj finančne náročný, hovorí Cheetham. Ich zavedenie do širokej praxe preto bude veľkou výzvou. Podľa Long bolo už počas tejto štúdie veľmi náročné získať od každého účastníka dostatok nádorového tkaniva na podrobné sekvenovanie.
Obzvlášť ťažké bolo získať dostatočné množstvo tkaniva od pacientov, ktorým nádor odstránili v ranom štádiu ochorenia. Niektoré vzorky odoslané do laboratória spoločnosti Moderna napokon nepostačovali alebo neboli vhodné na kvalitné sekvenovanie. Navyše trvalo niekoľko týždňov, kým sa vzorky dostali do laboratória, prešli sekvenovaním a personalizovanú vakcínu odoslali do centier klinického skúšania. Niektorým účastníkom sa rakovina vrátila ešte predtým, ako sa podarilo ich personalizovanú vakcínu vyrobiť, dodáva Long a upozorňuje tak na logistické problémy novej liečby.
