Viaceré predchádzajúce výskumy však odhalili štruktúry pripomínajúce červené krvinky, no až doteraz sa nepodarilo potvrdiť, že skutočne ide o ne. Teraz však vedci jednoznačne potvrdili prítomnosť červených krviniek obsahujúcich hém vo fosílnych pozostatkoch dinosaura. Hoci nejde o úplne neporušenú dinosauriu krv, objav predstavuje prelom v paleontológii. Poskytuje totiž presvedčivý dôkaz, že molekuly sa vo fosíliách môžu zachovať oveľa dlhšie, než sme doteraz považovali za možné.
Prítomnosť dinosaurej krvi potvrdili v 115 miliónov rokov starej fosílii, konkrétne v kostiach končatín dinosaura rodu Aratasaurus. Hoci sa krv, ako sme už spomenuli, nezachovala v neporušenom stave, ide o mimoriadne vzrušujúci objav, ktorý zásadne mení predstavy o tom, čo sa môže uchovať v prastarých fosíliách. Tieto nové molekulárne stopy môžu vedcom skúmajúcim dávny život otvoriť úplne nové možnosti.
Hém v červených krvinkách, teda zložku krvi podieľajúcu sa na prenose kyslíka, sa podarilo identifikovať kombináciou chemických a mikroanatomických metód. „Ako geochemička som si v tej chvíli pomyslela: toto by mohlo byť niečo naozaj pozoruhodné,“ uviedla Kliti Grice z austrálskej Curtinovej univerzity, autorka štúdie opisujúcej výsledky výskumu. „Máme dôkaz, že štruktúry súvisiace s krvou a jej molekulárne stopy môžu prežiť proces fosilizácie trvajúci geologické veky. Je naozaj vzrušujúce vidieť, že sa tieto informácie zachovali vo fosílii dinosaura.“
Za objavom stojí medzinárodný výskumný tím pod vedením Curtinovej univerzity, ktorý skúmal kosti zadných končatín dinosaura Aratasaurus museunacionali. Tento teropód žil približne pred 115 miliónmi rokov na území dnešnej Brazílie. Pri skúmaní vedci odhalili guľovité mikroštruktúry pripomínajúce červené krvinky, na ich spoľahlivú identifikáciu však potrebovali ďalšie dôkazy.
Tie napokon získali pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie spojenej s hmotnostnou spektrometriou. Pri molekulárnych analýzach tohto typu je kontaminácia vždy vážnym problémom. V tomto prípade sa však zdá byť isté, že hém pochádza z dinosaura, pretože nebol zmiešaný s rastlinnými a bakteriálnymi pozostatkami, na rozdiel od hému zisteného v mikrobiálnej vrstve obklopujúcej fosíliu.
Ramanova spektroskopia a transmisná elektrónová mikroskopia potvrdili, že hém sa nachádzal v červených krvinkách, ktoré sa zachovali v hausmannite (Mn₃O₄), prirodzene sa vyskytujúcom mineráli zo skupiny oxidov mangánu. Podľa vedcov práve tento špecifický spôsob permineralizácie umožnil, aby sa krvné zložky zachovali dlhšie, než ktokoľvek považoval za možné.
Objav poskytuje presvedčivý dôkaz, že pôvodné biologické molekuly môžu pretrvať vo fosíliách dinosaurov, a ukazuje tak, ako nám fosílie môžu priblížiť fyziológiu dávno vyhynutých živočíchov. „Pre mňa je na tomto objave potenciálne najvzrušujúcejšie práve to, že fosílie nemusia byť len kosti a minerály,“ povedala Grice. Podľa výskumníčky je to zároveň výzva pozrieť sa novými očami na fosílie v múzejných zbierkach po celom svete. Vďaka moderným molekulárnym a chemickým metódam by sme podľa nej už čoskoro mohli odhaliť tento skrytý a mimoriadny archív biologických informácií.
