V októbri 2025 bol v rámci prieskumu Cosmic Evolution Early Release Science (CEERS) Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) identifikovaný objekt, o ktorom si astronómovia spočiatku mysleli, že by mohol byť veľmi starou galaxiou. Takýto objav by nebol prekvapením. Od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2021 totiž JWST našiel množstvo záhadných slabých škvŕn, ktoré sa považujú za hviezdne systémy vzniknuté krátko po veľkom tresku. Tie mali za veľmi krátky čas narásť do prekvapivo veľkých rozmerov. To predstavuje aj vážny teoretický problém, pretože zatiaľ nevieme vysvetliť, ako je to možné.
Pri objave sa zdalo, že objekt pomenovaný Capotauro túto záhadu ešte prehĺbi. Ako vedci uviedli vo svojej štúdii, ak ide o galaxiu, podľa získaných údajov vyžarovala svetlo už 100 miliónov rokov po veľkom tresku. Pre lepšiu predstavu sa pozrime, kam by patrila v kozmickom kalendári. V ňom sa veľký tresk odohral 1. januára o polnoci, Mliečna cesta vznikla 1. marca, Zem 14. septembra a človek sa objavil na scéne 31. decembra o 23:52.
Podľa tohto zhusteného kalendára vznikla doteraz najstaršia známa galaxia, ktorá aj sama predstavuje problém pre teoretické modely, do 8. januára. Capotauro sa však zdal ešte extrémnejší. Na základe pozorovaní bol jeho vznik datovaný na skoré ráno 4. januára, čo astronómom ešte viac zamotalo hlavu.
Nebola to však jediná možnosť, ktorú výskumný tím pri tomto objekte zvažoval. Astronómia dodnes zápasí s problémom, že často nemožno určiť, či je niečo skutočne malé, alebo len veľmi vzdialené. Pomôcť môže červený posun, ktorý vyjadruje, o koľko sa vlnová dĺžka svetla z objektu počas jeho putovania predĺžila v dôsledku rozpínania vesmíru. Poskytuje tak vodidlo na určenie vzdialenosti, ktorú svetlo prekonalo.
V tomto prípade bol objekt viditeľný iba na snímkach JWST zhotovených pri dlhších vlnových dĺžkach, pri kratších nie. Astronómovia to využili na odhad vzdialenosti, a teda aj veku, všetky ich výpočty však vychádzali z predpokladu, že ide o galaxiu. Zároveň upozornili, že nemožno vylúčiť ani mimoriadne nezvyčajnú galaxiu, ktorá je nám v čase aj priestore oveľa bližšie, či dokonca objekt v našej vlastnej galaxii. Navrhli preto ďalšie pozorovania, ktoré by presne ukázali, na čo sa vlastne pozeráme.
F.-Y. F. Liu a jeho kolegovia z Edinburskej univerzity to nedávno aj urobili. Nové údaje z júnových pozorovaní porovnali s pôvodnými údajmi z decembra 2022. Na svoje veľké prekvapenie zistili, že Capotauro sa za tri a pol roka posunul o 0,13 oblúkovej sekundy. Neznie to ako veľa, no jednoznačne to dokazuje, že Capotauro je objekt v našej galaxii, a nie vzdialený hviezdny systém z raného vesmíru, ktorý spochybňuje platné modely. Takéto galaxie by sa z nášho pohľadu a pri zohľadnení limitov merania vôbec neposunuli.
Na základe aktuálne dostupných údajov sa preto výskumný tím už domnieva, že by mohlo ísť o veľmi chladného hnedého trpaslíka vzdialeného približne 2.400 svetelných rokov od Zeme. Pravdepodobne tak patrí medzi najvzdialenejšie doteraz objavené trpaslíky typu Y. Hoci teda nejde o najstaršiu známu galaxiu, aj tak je svojím spôsobom rekordérom. Jeho teplota môže dosahovať približne 350 kelvinov, teda 77 °C. Zatiaľ nemožno vylúčiť ani to, že je ešte chladnejší a nachádza sa o niečo bližšie k nám.
Podľa odborníkov z toho vyplýva dôležité ponaučenie: pri analýze pozorovaní JWST treba zvažovať aj možnosť, že ide o blízke objekty. „Hnedé trpaslíky typu Y podobné objektu Capotauro môžu napodobňovať populáciu galaxií s Lymanovým zlomom pri 𝑧 ≃ 30,“ píšu vedci v štúdii. „Pri analýze kandidátov s mimoriadne vysokým červeným posunom preto treba popri šablónach galaxií výslovne zohľadňovať aj šablóny chladných hnedých trpaslíkov. Ak sú k dispozícii snímky z viacerých období, treba preskúmať aj relatívnu astrometriu.“
