Vedci s bezprecedentnou podrobnosťou zmapovali jednu z najzáhadnejších častí ľudského mozgu. Ich výsledky podrobne ukazujú, ako je usporiadaná oblasť nazývaná insula alebo ostrovný lalok. Výskum navyše odhaľuje dráhu, ktorá umožňuje mozgovej kôre – sídlu vyšších kognitívnych funkcií – v spolupráci s insulou ovplyvňovať telesné vnemy.
Zdá sa, že jedna oblasť insuly zodpovedá za pocity bolesti v určitých častiach tela. Ďalšia vytvára pocity spojené s vnútornými orgánmi, napríklad nevoľnosť. Tretia komunikuje s ďalšími mozgovými oblasťami zapojenými do kognitívnych funkcií a emócií. To naznačuje, že ovplyvňuje nielen samotné vnemy, ale aj spôsob, akým ich mozog interpretuje. Na rozdiel od doterajších predstáv insula signály tela iba nečíta, ale čiastočne ovplyvňuje aj to, ako vlastné telo vnímame, hovorí jeden z autorov štúdie, lekár a výskumník zo Stanfordovej univerzity Josef Parvizi.
Podrobný výskum insuly je povestný svojou náročnosťou, pretože leží hlboko v mozgu. Predchádzajúce štúdie naznačili, že táto ťažko prístupná oblasť sa podieľa na prijímaní aj následnom spracovaní signálov z rôznych častí tela, napríklad bolesti či tlaku. Väčšina doterajšieho výskumu ľudskej insuly sa však opierala najmä o zobrazovacie metódy, pomocou ktorých vedci sledovali, čo sa v nej deje pri vzniku rôznych vnemov, vysvetľuje Parvizi.
Aby Parvizi a jeho kolegovia získali podrobnejší obraz, museli nájsť spôsob, ako vysielať elektrické signály do rôznych častí ľudskej insuly a vyhodnocovať telesné vnemy, ktoré tým vyvolajú. Implantovať elektródy do mozgu zdravých ľudí bez zdravotného dôvodu by však bolo neetické. Výskumníci sa preto obrátili na 87 ľudí, ktorí už mali elektródy implantované zo zdravotných dôvodov.
Počas experimentov trvajúcich viac než desaťročie Parvizi a jeho kolegovia pomocou týchto elektród stimulovali rôzne oblasti insuly účastníkov. Stimulácia jej zadnej časti vyvolávala bolesť, pocit tepla a ďalšie vnemy vrátane mravčenia a znecitlivenia v konkrétnych častiach tela, napríklad v ruke či nohe. Keď výskumníci stimulovali strednú časť insuly, účastníci pociťovali „útrobné“ vnemy vrátane nevoľnosti, tlaku a pocitu plnosti v hrudníku.
Pri stimulácii prednej časti insuly účastníci neuvádzali veľa vnemov. Merania elektrických signálov vytváraných nervovými bunkami však ukázali, že aj táto časť insuly sa aktivovala, keď účastníci plnili úlohy zamerané na salienciu, teda schopnosť sústrediť sa na určité typy podnetov popri pôsobení iných vplyvov. Zvýšená aktivita v prednej časti insuly počas plnenia úloh naznačuje, že táto oblasť sa podieľa skôr na kognitívnych úlohách než na telesných vnemoch.
Ďalšie experimenty v rámci štúdie ukázali, že predná časť insuly vysielala do jej ostatných častí viac signálov, než z nich prijímala. To naznačuje, že jej úloha zahŕňa aj ovplyvňovanie zadnej a strednej časti. Výskumníci tiež zistili, že predná časť insuly komunikuje s ďalšími mozgovými oblasťami zapojenými do kognitívnych funkcií a emócií. Nezohráva teda úlohu iba pri bolesti a ďalších telesných vnemoch, ale formuje aj to, ako ich mozog interpretuje a ako na ne reaguje, hovorí Parvizi.
V ďalšom kroku chcú výskumníci preskúmať, ako sa usporiadanie insuly líši u ľudí trpiacich niektorými neuropsychiatrickými poruchami, napríklad syndrómom chronickej bolesti. „Tieto poznatky môžeme využiť na pochopenie stavov, ktoré vedú k zdravotnému postihnutiu,“ hovorí Parvizi.
