Kanadský startup pracuje na metóde, ktorá má zabrániť uvoľňovaniu skleníkových plynov z kedysi trvalo zamrznutej pôdy tým, že ju stabilizuje drevenými izolačnými „prikrývkami“. Ak sa osvedčí, mohlo by ísť o prvé riešenie, ktoré priamo zabraňuje emisiám skleníkových plynov uvoľňovaných z pôdy pri otepľovaní Arktídy. „Naším cieľom je zabezpečiť, aby uhlík uložený v pôde zostal pod zemou,“ hovorí Cansu Culha, spoluzakladateľka spoločnosti PermaC a výskumníčka prírodných hrozieb na Univerzite Britskej Kolumbie.
Aj kedysi trvalo zamrznuté oblasti Zeme postupne rozmŕzajú, keďže emisie z ľudskej činnosti zvyšujú teplotu. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako toto rozmŕzanie spomaliť v celosvetovom meradle, je výrazne znížiť emisie zo spaľovania fosílnych palív. Niektorí vedci však skúmajú aj metódy, ktoré by topeniu a rozmŕzaniu zabránili priamo – od reflexných rohoží rozprestretých na ľadovcoch až po zväčšovanie hrúbky morského ľadu pomocou vody.
Podľa vedcov je prístup spoločnosti PermaC prvým nápadom zameraným na predchádzanie rozmŕzaniu permafrostu a súvisiacim emisiám. Spoločnosť nedávno dokončila prvé skúšky svojich izolačných prikrývok v kanadských Severozápadných teritóriách, v oblasti permafrostu s veľmi rýchlou eróziou. Kedysi zamrznuté kopce tam postupne rozmŕzajú a zosúvajú sa, pričom so sebou strhávajú veľké časti terénu. Otepľovaniu sa tak vystavujú hlbšie vrstvy pôdy a vznikajú ohniská emisií oxidu uhličitého a metánu. Podľa jedného odhadu môžu byť emisie v týchto oblastiach s rýchlou eróziou až o 40 % vyššie než v regiónoch, kde pôda rozmŕza postupnejšie.
Riešenie spoločnosti spočíva v stabilizácii okrajov prepadnutého terénu vrstvou drevených hoblín, pôdy a semien pôvodných rastlín spolu s rohožou z kokosových vlákien pripomínajúcou vrecovinu. Culha hovorí, že nápad dostala, keď sa dozvedela, ako pôvodní obyvatelia Aljašky bránia ďalšej erózii zamrznutej pôdy vysádzaním stromov pozdĺž okrajov zosuvov. Podobné protierózne prikrývky sa už používajú v miernom podnebnom pásme, no na izoláciu či stabilizáciu permafrostu sa dosiaľ nevyužívali, vysvetľuje výskumníčka.
PermaC zatiaľ nezverejnila výsledky svojho testu z roku 2026. Zdá sa však, že prikrývka eróziu zastavila: počas arktického leta ustúpil okraj nezakrytej prepadliny o 5 metrov, zatiaľ čo na zakrytom území sa nenameral žiadny ústup, hovorí Culha.
Jednou z veľkých výziev je vypočítať, akému množstvu emisií oxidu uhličitého prikrývky zabránia. Na základe arktických výskumov rýchlosti erózie a obsahu uhlíka v pôde Culha odhaduje, že pri priemernej prepadline bohatej na uhlík by sa dalo predísť emisiám približne 2.200 ton oxidu uhličitého ročne. Ak sú tieto výpočty presné a prikrývky sa podarí rozmiestniť na 20.000 miestach zosuvov v Kanade a na Aljaške – čo je ambicióznym cieľom spoločnosti na nasledujúcich desať rokov –, podľa nej by sa dalo každoročne zabrániť emisiám približne 40 miliónov ton plynov. To zhruba zodpovedá ročným emisiám Maďarska.
Podľa Culhy spoločnosť vypracúva podrobnú metodiku, pomocou ktorej by nezávislá organizácia mohla overovať množstvo emisií, ktorým sa podarilo zabrániť. Je to nevyhnutné, aby mohla predávať uhlíkové kredity za emisie ušetrené vďaka prikrývkam. Tieto kredity by si mohol kúpiť ktokoľvek na kompenzáciu svojich emisií vznikajúcich inde.
PermaC však pri rozširovaní svojho pôsobenia v Arktíde čakajú aj prekážky. „V skutočnosti sa toto riešenie dá použiť len na veľmi lokálnej úrovni,“ hovorí Ingmar Nitze, geológ z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum, ktorý sa zaoberá mapovaním prepadlín v trvalo zamrznutej pôde. Takmer všetky sa nachádzajú v odľahlých oblastiach dostupných iba vrtuľníkom. Zaviesť tento nápad vo veľkom meradle je náročné. A vzhľadom na rozsah otepľovania v Arktíde je to len kvapka v mori, dodáva odborník.
Riešenie by však mohlo chrániť cesty a železničné trate, ktoré čoraz viac ohrozujú zosuvy pôdy. Ušetrené emisie by boli ďalším prínosom. Culha navyše verí, že širšie nasadenie je možné vďaka úzkej spolupráci s komunitami pôvodných obyvateľov Kanady a Aljašky a s podnikmi pôsobiacimi v Arktíde. O oblasti, ktoré potrebujú takýto zásah, totiž nie je núdza.
