Japonská sonda Hayabusa2 momentálne smeruje k svojmu konečnému (alebo aspoň ďalšiemu) cieľu: malému, rýchlo rotujúcemu asteroidu, ktorý má byť podľa odhadov približne rovnako veľký ako samotná sonda. Alebo to aspoň vyzerá, že smeruje k asteroidu. V skutočnosti však situácia nie je taká jednoznačná. Nezvyčajný objekt totiž vykazuje neočakávané zrýchlenia, čo astronómov priviedlo k otázke, či nejde o „tmavú kométu“ alebo o objekt technologického pôvodu (čo je, samozrejme, veľmi, veľmi nepravdepodobné). Nová štúdia však naznačuje, že môžeme vylúčiť aj teóriu tmavej kométy.
Hayabusa2 je sonda Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) určená na odber vzoriek z asteroidov. V roku 2019 odobrala vzorky z asteroidu Ryugu a následne sa vrátila k Zemi, kde ich dopravila na povrch. V roku 2020, krátko pred doručením vzoriek, JAXA oznámila, že sonda po prelete zamieri k novému cieľu, ktorý sa nachádza viac ako 300 tisíc kilometrov od Zeme. „Cieľom bude malý asteroid s označením 1998 KY26. Ide o dlhodobú misiu trvajúcu viac ako 10 rokov a po ceste plnej udalostí sa má sonda stretnúť s rýchlo rotujúcim asteroidom 1998 KY26,“ uviedla JAXA pri oznámení rozhodnutia.
Úloha sa však môže ukázať ako o niečo náročnejšia, než sa pôvodne očakávalo. V roku 2024 skupina astronómov použila ďalekohľad Very Large Telescope Európskeho južného observatória v nádeji, že potvrdí predchádzajúce odhady veľkosti a hmotnosti nového cieľového objektu. Namiesto toho však zistila, že priblíženie k nemu môže byť mimoriadne zložitou úlohou.
„Na naše prekvapenie sme zistili, že teleso vyzerá úplne inak, než sme očakávali. Je oveľa menšie, má len tretinu až štvrtinu predpokladanej veľkosti. Aj rotuje rýchlejšie, približne dvojnásobne. A líši sa aj jeho zloženie… Je oveľa jasnejšie,“ hovorí Toni Santana-Ros, planetárny vedec z univerzít v Alicante a Barcelone a jeden z autorov novej štúdie.
A to nie sú jediné prekvapivé pozorovania tohto telesa. V roku 2023 výskumná skupina zistila, že objekt vykazuje výrazné zrýchlenie negravitačného pôvodu. „Na základe astrometrických údajov sme pri fotometricky neaktívnych objektoch 1998 KY26, 2005 VL1, 2016 NJ33, 2010 VL65, 2016 RH120 a 2010 RF12 zaznamenali štatisticky významné neradiálne negravitačné zrýchlenia,“ napísali vedci vo svojej štúdii.
Na základe skúmania týchto objektov výskumná skupina navrhla, že by mohlo ísť o „tmavé kométy“. Sú to telesá, ktoré vykazujú negravitačné zrýchlenie, no nevytvára sa okolo nich pozorovateľná (a niekedy veľmi pôsobivá) kóma, teda atmosféra typická pre kométy. V podstate zvonka vyzerajú ako kamenné asteroidy, ale vo vnútri obsahujú kometárny materiál s vodou a ich negravitačné zrýchľovanie pravdepodobne spôsobuje uvoľňovanie plynov.
Vyriešila sa tým teda záhada? Nie celkom. V rámci výskumu, z ktorého vychádza nedávno publikovaná štúdia, objekt preskúmala aj ďalšia skupina vedcov a zistila, že toto vysvetlenie pre danú kométu neobstojí. Problém spočíva v tom, že ak by išlo o tmavú kométu uvoľňujúcu plyny, všetky zásoby ľadu by už dávno vyčerpala. „Ukazujeme, že teplota spriemerovaná za obežnú dráhu vo všetkých častiach povrchu aj vnútra telesa 1998 KY26 výrazne presahuje teplotu sublimácie prchavých látok vo vákuu,“ píšu odborníci. „Výsledky nášho teplotného modelu ukazujú, že rýchlosť uvoľňovania plynov z telesa 1998 KY26 by bola príliš vysoká na to, aby sa v ňom zachoval ľad pod povrchom.“
Výskumná skupina navyše zistila, že na povrchu telesa pravdepodobne nie sú žiadne chladné miesta, kde by sa prchavé látky mohli ukrývať, čo situáciu ďalej komplikuje. Našťastie nemusíme čakať príliš dlho, kým zistíme, čím tento objekt v skutočnosti je. Hayabusa2 by totiž mala doraziť do cieľa v júli 2031. Samozrejme, nájdu sa aj takí, podľa ktorých by mohlo ísť o predmet technologického pôvodu. Vzhľadom na jeho nezvyčajné zrýchľovanie a poznatky, ktoré by nám mohlo priniesť, je to však azda najnudnejšia zo všetkých možností (hoci ju zatiaľ naozaj nemožno vylúčiť).
