Za mimoriadne sladký objav možno označiť cukrovú molekulu, ktorú skupina astronómov zachytila v jednom z oblakov plynu a prachu neďaleko stredu našej galaxie. Molekulu zvanú erytrulóza, ktorá obsahuje štyri atómy uhlíka, označujú za prvý skutočný cukor objavený v medzihviezdnom priestore. Výsledky uverejnené v časopise Nature Astronomy môžu pomôcť lepšie pochopiť, ako sa na Zemi začal život.
„Je to neuveriteľne vzrušujúci výsledok,“ hovorí Brett McGuire, astrochemik z MIT. „Astronómovia sa už veľmi dlho usilujú odhaliť molekuly cukrov vo vesmíre.“ Dôvodom je, že už skôr našli náznaky, podľa ktorých molekuly cukrov nevyhnutné pre život na Zemi pochádzajú z vesmíru. Napríklad ribózu s piatimi atómami uhlíka už zistili v niekoľkých vzorkách meteoritov starých miliardy rokov. To naznačuje, že tieto aj ďalšie jednoduché molekuly cukrov mohli na Zem priniesť vesmírne kamene, ktoré do nej narazili.
V roku 2000 astronómovia oznámili, že v priestore medzi hviezdami zachytili molekulu glykolaldehydu s dvoma atómami uhlíka, ktorú zvyknú označovať aj za najjednoduchšiu molekulu cukru. Hoci sa však glykolaldehyd môže správať podobne ako cukor, z formálneho hľadiska cukrom nie je, vysvetľuje McGuire. Skutočné cukry totiž majú kostru tvorenú najmenej tromi atómami uhlíka. Astronómovia odvtedy vo vesmíre neustále pátrajú po týchto väčších molekulách.
Patrili k nim aj Izaskun Jiménez-Serra, astronómka zo Španielskej národnej rady pre výskum, a jej kolegovia, ktorí však pri prehľadávaní nočnej oblohy dlho nemali šťastie. Potom im v roku 2022 Emilio Cocinero, fyzikálny chemik z Baskickej univerzity, ponúkol spektroskopické údaje o erytrulóze, teda charakteristický vzor vlnových dĺžok, ktoré táto molekula vyžaruje.
Jiménez-Serra bola spočiatku skeptická, no príležitosť využila. Na jej prekvapenie sa charakteristický odtlačok erytrulózy objavil v ich pozorovaniach molekulového oblaku neďaleko stredu Mliečnej cesty. Pri ďalších pozorovaniach pomocou 40-metrového rádioteleskopu Yebes a 30-metrového rádioteleskopu IRAM v Španielsku zachytila Jiménez-Serra so svojím tímom ešte zreteľnejší signál.
Molekulové oblaky sú miestami zrodu hviezd a planét. Podľa výskumníkov by sa cukry prítomné v týchto oblakoch mohli pri vzniku hviezdnej sústavy dostať do asteroidov a komét. Podľa jednej teórie prešla Zem približne pred štyrmi miliardami rokov obdobím intenzívneho bombardovania asteroidmi a kométami. Takéto telesá mohli na povrch planéty priniesť molekuly cukrov, hovorí Jiménez-Serra.
Výsledky sú mimoriadne zaujímavé, pretože erytrulóza mohla poskytnúť surovinu pre prvé nukleové kyseliny, jednoduchšie verzie stavebných prvkov dnešnej DNA a RNA, dodáva odborníčka. Aj preto je odhalenie erytrulózy také dôležité z hľadiska pôvodu života.
Podľa Anthonyho Remijana, astrofyzika z observatória Green Bank, je výskum viac než presvedčivý. Zároveň je však veľmi prekvapujúce, že sa podarilo nájsť cukor so štyrmi atómami uhlíka, no s tromi zatiaľ nie. Pokiaľ ide o ďalšie smerovanie výskumu, Jiménez-Serra zaujíma, či v medzihviezdnom priestore môžu vznikať aj väčšie molekuly cukrov. Obzvlášť zaujímavá je ribóza s piatimi atómami uhlíka, ktorá tvorí základ dnešných nukleových kyselín. Jej objav by bol ďalším veľkým prelomom.
