V strede našej galaxie sa nachádza superhmotná čierna diera, ktorú odborníci označujú ako Sagittarius A*. Má hmotnosť 4,3 milióna Sĺnk a zaberá nepatrnú oblasť s priemerom iba 44 miliónov kilometrov. Čierna diera však nie je sama. Obklopujú ju hviezdy, ktoré okolo nej obiehajú veľkou rýchlosťou, a práve z ich pohybu možno určiť jej gravitačné pôsobenie. Okrem toho sa v jej okolí nachádzajú aj zvláštne oblaky plynu a vedci sa domnievajú, že konečne prišli na to, odkiaľ pochádzajú.
Pri nových pozorovaniach pomocou Veľmi veľkého ďalekohľadu (VLT) Európskeho južného observatória totiž výskumníci popri už známych oblakoch plynu G1 a G2 objavili aj tretí. (Nový oblak pomenovali G2t. Označenie G3 nepoužili preto, že ho už dostal iný objekt nachádzajúci sa inde.) O pôvode G1 a G2 sa diskutuje už dlho a nebolo celkom jasné, či ide len o oblaky plynu, alebo sa v nich ukrývajú aj hviezdy. Nový objav však vedcom priniesol odpovede na niektoré otázky. Zdá sa, že oblaky G1, G2 a G2t spolu súvisia oveľa užšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Oblak G2t mohol byť pôvodne napríklad vonkajším chvostom oblaku G2, ktorý bol pri jeho objave v roku 2008 ešte viditeľný, no odvtedy sa úplne oddelil. Vedci pri hľadaní súvislostí medzi oblakmi zašli ešte o krok ďalej. Podľa nich G2 a G2t úzko súvisia aj s G1, pretože všetky sa nachádzajú na rovnakej obežnej dráhe.
Jedným z možných vysvetlení existencie G2, ktoré zaznelo už pred rokmi, bolo, že každý z oblakov ukrýva veľkú hviezdu s nafúknutou atmosférou. Nová štúdia ukazuje, že G1, G2 a G2t obiehajú po veľmi podobných dráhach, hoci sú voči sebe mierne pootočené. Bolo by nanajvýš zvláštne, keby mali tri objekty v takom extrémnom prostredí natoľko podobné dráhy, ak by nemali spoločný pôvod.
Podľa vysvetlenia predloženého v novej štúdii vznikajú tieto oblaky plynu pôsobením hviezdneho vetra mohutnej dvojhviezdy s katalógovým označením IRS 16SW. Tieto hviezdy neustále strácajú svoje vonkajšie vrstvy a uvoľnený plyn sa v okolí Sagittarius A* zhlukuje. Hviezdy vyvrhujú hmotu mierne odlišnými smermi, čo spôsobuje drobné rozdiely v obežných dráhach oblakov, ktoré však zostávajú v zásade veľmi podobné.
