Objav je len štvrtým známym príkladom nádorových buniek, ktoré sa dokážu prirodzene prenášať z jedného zvieraťa na druhé. Medzi tieto známe ochorenia patrí pohlavne prenosný nádor u psov, dve odlišné línie nádorových buniek ohrozujúce tasmánske diably a viacero nezávislých bunkových línií, ktoré sa šíria medzi lastúrnikmi.
Najnovšie výsledky ponúkajú vysvetlenie záhadných čiernych kožných lézií, ktoré pred viac ako desaťročím objavili u sumčekov hnedých (Ameiurus nebulosus) v jazere na hranici Kanady a Spojených štátov. Rybári a biológovia skúmajúci voľne žijúce živočíchy si nádory na rybách v jazere Memphremagog prvýkrát všimli v roku 2012. Neskoršie prieskumy ukázali, že postihnutá bola približne tretina tamojšej populácie sumčekov.
Kožné lézie, ktoré predstavujú jednu z foriem melanómu, sú tmavé a niekedy pokryté chrastami. U niektorých rýb sa „nádory hromadia jeden na druhom“ a môžu sa rozšíriť aj do mozgu, pečene a ďalších orgánov, hovorí Julie Dragon, dátová analytička z Vermontskej univerzity a hlavná autorka štúdie zverejnenej v júli v časopise Nature. Ich vplyv na zdravie však nie je jednoznačný, keďže nádory sa objavujú u mladých aj starých rýb.
Odborníci za možnú príčinu považovali znečistenie aj vírusovú infekciu, no dôkazy nenašli ani pre jednu z týchto možností. V snahe vyriešiť záhadu výskumníci sekvenovali aj genómy niektorých rýb. Hľadali potenciálne rakovinotvorné mutácie DNA, ktoré by boli medzi sumčekmi v jazere bežné. Namiesto nich však narazili na charakteristické znaky prenosného nádoru. Nádorové bunky z rôznych rýb majú spoločné státisíce génových variantov a tvoria jedinú genetickú bunkovú líniu, ktorá sa odlišuje od zdravých buniek rýb.
Michaela Metzgera, biológa z Pacific Northwest Research Institute, objav ďalšej prenosnej rakoviny neprekvapil. Nečakal však, že ju nájdu u sladkovodného druhu. Jeho výskumná skupina už skôr zistila, že prenosné nádorové bunky lastúrnikov dokážu v slanej vode prežiť celé dni. To podporuje teóriu, že sa ochorenie šíri prostredníctvom voľne plávajúcich buniek. V sladkej vode však tieto bunky okamžite hynú. Výskumníka preto veľmi zaujíma, či sa nádory sumčekov nešíria skôr priamym kontaktom, podobne ako nádory postihujúce psy a tasmánske diably.
Objav ďalšieho prenosného nádorového ochorenia je nesmierne vzrušujúci, hovorí Elizabeth Murchison, genetička z Cambridgeskej univerzity, ktorá skúma nádory psov a tasmánskych diablov. Naznačuje to, že prenosné rakoviny možno nie sú také zriedkavé, ako sme si mysleli, a pokojne ich môže existovať ešte viac, dodáva odborníčka.
Kľúčovou otázkou je, či k podobným objavom dochádza práve teraz preto, že odborníci už majú technológie, ktoré uľahčujú odhaľovanie prenosných nádorových ochorení, alebo preto, že rozsiahlejšie ekologické zmeny zvyšujú ich výskyt, hovorí evolučný biológ Andrew Storfer z Washingtonskej štátnej univerzity. Nádor vyskytujúci sa u psov vznikol pred viac ako 6 000 rokmi, ostatné známe ochorenia však môžu byť oveľa mladšie.
Existujú však aj náznaky, že melanóm sumčekov môže byť starší a rozšírenejší, než naznačujú najnovšie údaje. Štúdia z roku 1925 zdokumentovala podobné ochorenie u sumčekov hnedých žijúcich v jazere na polostrove Cape Cod v Massachusetts. Už vtedy sa preukázalo, že sa môže prenášať aj na zdravé ryby. Spisovateľ Henry David Thoreau pritom už o desaťročia skôr opísal sumčeka z jednej massachusettskej rieky, ktorému polovicu hlavy „pokrývala atramentovočierna lézia pripomínajúca malomocenstvo, akoby na nej rástol rakovinový lišajník“.
Podľa Dragon jej výskumná skupina v zatiaľ nepublikovanej štúdii potvrdila, že prenosný melanóm sa vyskytuje aj u sumčekov hnedých z iných lokalít. Výskumníci začali hľadať ďalšie stopy aj na rybárskych weboch. „Niektorí rybári zverejnili fotografie, na ktorých vidieť prejavy veľmi podobné tomuto ochoreniu,“ hovorí odborníčka.
