Keď prudké erupcie zo Slnka zasiahnu magnetické pole Zeme, nevykreslia na nočnej oblohe iba polárnu žiaru. Môžu poškodiť elektroniku satelitov a na Zemi vyvolať také silné elektrické prúdy, že vyradia z prevádzky rozvodné siete. Podľa odhadov by slnečná búrka, aká sa vyskytne raz za 100 rokov, napríklad Carringtonova udalosť z roku 1859, mohla len na elektrickej sieti spôsobiť škody za viac než 3 bilióny dolárov.
Napriek tomu sa dnes pred extrémnym vesmírnym počasím nevieme chrániť lepšie než spresňovaním predpovedí a snahou vysielať do vesmíru čoraz odolnejšie technológie. Skupina vesmírnych fyzikov si však myslí, že nastal čas vyvinúť aktívny obranný systém, ktorý by v prípade potreby dokázal slnečné búrky oslabiť. Vo svojej štúdii uverejnenej v časopise Space Weather vedci predstavujú návrh s názvom „StormWall“: flotilu satelitov, ktorá by do vesmíru vypustila stovky ton plynu tesne predtým, ako by Zem zasiahla slnečná búrka. Podľa počítačových simulácií by tento umelý oblak mohol znížiť intenzitu silných slnečných búrok na polovicu alebo aj výraznejšie. „Je to, akoby sme do magnetosféry nainštalovali airbag,“ hovorí Daniel Welling, spoluautor štúdie a vesmírny fyzik z Michiganskej univerzity.
StormWall je zaujímavým príkladom „helioinžinierstva“, teda zámerných zásahov do vesmírneho prostredia v okolí Zeme. Jeho ochranné plyny by sa rozptýlili v priebehu niekoľkých hodín, hovorí hlavný autor štúdie Brian Walsh, vesmírny fyzik z Bostonskej univerzity. Návrh si, samozrejme, vyžaduje rozsiahlejšie simulácie a testovanie. Je však mimoriadne inovatívny a zdá sa, že by sa dal uskutočniť už v blízkej budúcnosti, hovorí Allison Jaynes, vesmírna fyzička z Univerzity v Iowe.
Za normálnych okolností funguje magnetické pole Zeme ako štít a odkláňa väčšinu slnečného vetra – prúdu nabitých častíc, ktoré nepretržite vychádzajú zo Slnka. Počas extrémnych slnečných búrok sa však môže prepojiť s magnetickým poľom Slnka a túto ochranu skratovať. Keď sa to stane, do magnetického prostredia Zeme prúdi energia a nabité častice. Tie môžu zničiť elektroniku satelitov a ohroziť zdravie astronautov. Časť energie prenikne do horných vrstiev atmosféry, ktoré sa v dôsledku toho zohrejú a rozpínajú. Zvýšený odpor atmosféry potom môže urýchliť vychyľovanie satelitov z ich obežných dráh.
Na zemskom povrchu vyvolávajú poruchy magnetického poľa Zeme elektrické prúdy, ktoré pretekajú elektrickým vedením a transformátormi a spôsobujú výpadky dodávok elektriny. Stalo sa to napríklad pri kolapse siete Hydro-Québec v Kanade počas mohutnej slnečnej búrky v roku 1989.
Zem má proti týmto účinkom čiastočnú prirodzenú ochranu. Vo vonkajšej oblasti atmosféry planéty sa nachádza prstencový oblak studenej plazmy, teda ionizovaných plynov. Keď slnečná búrka naruší magnetické pole Zeme, časť tejto hmoty začne prúdiť smerom k Slnku. Pozorovania naznačujú, že táto dodatočná hmota pôsobí ako záťaž a spomaľuje proces, pri ktorom sa magnetické pole Zeme prepája s magnetickým poľom Slnka.
StormWall by tento prirodzený jav posilnil. Podľa predbežného návrhu vedcov by šesť rakiet s vysokou nosnosťou, napríklad Starship od SpaceX alebo čínska Long March 9, vynieslo kozmické lode veľkosti mikrobusu na geosynchrónnu obežnú dráhu približne 36.000 kilometrov nad Zemou – podstatne ďalej než Medzinárodná vesmírna stanica, ale stále vnútri magnetického štítu Zeme. Kozmické zariadenia by niesli obrovské nádrže s lítiom, báriom alebo sodíkom v plynnom skupenstve, prípadne so slanou vodou. Keď by senzory na satelitoch zaznamenali nebezpečnú slnečnú erupciu, nádrže by vypustili svoj obsah. Slnečné žiarenie by látku rýchlo ionizovalo na plazmu, ktorá by sa presunula na dennú stranu Zeme a bránila prepájaniu magnetických polí. Vedci odhadujú, že 400 ton materiálu by znížilo silu prudkej geomagnetickej búrky o viac než 60 %.
Nápad vyvolal nadšenie v úzkej komunite výskumníkov vesmírneho počasia. „Nikdy mi nenapadlo, že by som túto interakciu mohol zmeniť,“ hovorí David Sibeck, slnečný fyzik z Goddardovho strediska vesmírnych letov NASA, ktorý tento jav skúma už desaťročia. Systém by nemusel slúžiť iba na tlmenie slnečných búrok. Ministerstvo obrany Spojených štátov skúma spôsoby, ako odstrániť žiarenie, ktoré by po jadrovom výbuchu vo vesmíre zostalo zachytené v magnetickom poli Zeme. Vo februári 2026 otestovalo NRL príbuznú techniku vypustením bária z rakety. Plyn pri ionizácii a rozpínaní vyvoláva nestability, ktoré môžu vysokoenergetické častice vychýliť z ich dráh do atmosféry, kde sa ich účinky zmiernia. StormWall by podľa Walsha dokázal podobným spôsobom zneškodniť žiarenie.
Technické výzvy projektu sa napokon môžu ukázať ako menšie než tie politické. Fungovanie systému StormWall môže závisieť od presných predpovedí vesmírneho počasia, jasných pravidiel nasadenia a medzinárodných dohôd o zámerných zmenách priestoru okolo Zeme. Získať pre ne podporu zodpovedných predstaviteľov nebude jednoduché. Samozrejme, rovnako ako airbag by aj StormWall bolo po použití potrebné vymeniť. NASA a ďalšie vesmírne agentúry však skúmajú, ako chrániť planétu pred asteroidmi. Podľa Walsha preto existujú dobré dôvody pokúsiť sa chrániť ľudstvo závislé od elektroniky aj pred mohutnými slnečnými erupciami, ktoré môžu mať podobne ničivé následky.
