Približne pred 570 miliónmi rokov sa život obmedzoval výlučne na moria. Obrovské bezstavovce zvláštnych tvarov sa prichytávali na morské dno a mäsitými výbežkami nasávali živiny unášané vodou. Tieto bizarné formy života, príslušníci takzvanej ediakarskej bioty, napokon zmizli. Vedci však už dlho skúmajú, či ich vyhynutie skutočne spôsobila katastrofa.
V časopise Geology bola nedávno uverejnená nová štúdia, ktorá vrhá nové svetlo na vymieranie známe ako kotlinská kríza, pri ktorom zanikla veľká časť týchto tvorov. Zdá sa, že táto udalosť mala oveľa väčší rozsah, než sa pôvodne predpokladalo. Vyhubila podobné percento druhov ako katastrofa spôsobená dopadom kozmického telesa, ktorá pred 66 miliónmi rokov vyhladila nevtáčie dinosaury.
Hoci pri kotlinskej kríze celkovo zahynulo menej organizmov než pri hromadnom vymieraní, ktoré zasiahlo Zem približne pred 252 miliónmi rokov, z hľadiska percentuálneho podielu vyhynutých živočíchov sa vyrovná neskorším a známejším vymieraniam, hovorí Shuhai Xiao, paleobiológ z Virginia Tech, ktorý sa na výskume nepodieľal. Objav zároveň pomáha spresniť naše poznatky o ediakarskej biote, ktoré sú v mnohých ohľadoch nejasné a neúplné.
Nový výskum sa zameriava na ediakarské organizmy z fosílneho spoločenstva známeho ako Avalon. Patria doň najstaršie zložité organizmy s veľkými telami, aké poznáme z fosílnych nálezov. Tieto zvláštne tvory s mäkkým telom, prvýkrát objavené v roku 1958 na Avalonskom polostrove na Newfoundlande, žili pred 560–574 miliónmi rokov v morských hlbinách.
Tieto rané spoločenstvá zahŕňali všetko od lišajníkov a obrovských kolónií baktérií až po celé skupiny organizmov, ktoré úplne vyhynuli a na Zemi už nemajú zástupcov, hovorí Lidya Tarhan, paleontologička z Yaleovej univerzity. Ako dodáva, predmetom diskusií zostáva aj ich zaradenie v evolučnom strome živočíchov.
Fosílne dôkazy naznačujú, že avalonské spoločenstvo približne pred 560 miliónmi rokov zasiahlo menšie vymieranie. To uvoľnilo priestor rozmanitejšej skupine organizmov, bielomorskému spoločenstvu, ktoré približne o 10 miliónov rokov neskôr postihlo vlastné, závažnejšie vymieranie, takzvaná kotlinská kríza.
Kotlinská kríza bola prvým veľkým vymieraním, aké živočíchy zažili, hovorí Duncan McIlroy, paleontológ z Memorial University na Newfoundlande a hlavný autor novej štúdie. Podľa predchádzajúcich výskumov pri tejto udalosti vyhynulo približne 65 % všetkých druhov.
V novej štúdii McIlroy a jeho kolegovia opisujú novoobjavené fosílie z newfoundlandského náleziska Inner Meadow. Vo výnimočne dobrom stave sa tam zachovali zástupcovia najmenej 19 ediakarských druhov. „Keď sme v prvý deň odstránili mach a pôdu, bolo jasné, že ide o veľmi výnimočné nálezisko. Fosílie sa zachovali vynikajúco a mnohé z nich erózia takmer nezasiahla,“ hovorí McIlroy.
McIlroy a jeho kolegovia využili drobné zrnká zirkónu bohatého na urán, ktoré sa na mieste usadili z dávneho oblaku sopečného popola. Pomocou datovania založeného na izotopoch uránu určili, že novoobjavené fosílie sú staré približne 551 miliónov rokov. „Sú podstatne mladšie, než sme sa domnievali na základe väčšiny predchádzajúcich odhadov,“ hovorí Tarhan.
Objav naznačuje, že živočíchy známe z avalonského fosílneho spoločenstva žili o 10 miliónov rokov dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, a vyhynuli až počas kotlinskej krízy, nie skôr pri samostatnom menšom vymieraní. Údaje teda naznačujú, že kotlinská kríza spred 550 miliónov rokov bola oveľa závažnejšia, než sa doteraz predpokladalo. Podľa McIlroya tento ďalší úbytok rozmanitosti znamená, že namiesto 65 % druhov ich vyhynulo približne 80 %. To už stačí na zaradenie medzi hromadné vymierania.
Aj samotného McIlroya nové výsledky datovania ohromili. Predpokladá, že budúce vykopávky v Inner Meadow a okolí môžu odhaliť ďalšie dosiaľ neznáme obete kotlinskej krízy. Tarhan tieto nové, vzrušujúce údaje víta. „Fosílnych spoločenstiev ediakarskej bioty je na svete pomerne málo,“ hovorí. Nová analýza tak prináša ďalšiu dôležitú stopu pri odhaľovaní dejín ediakarského života.
Čo živočíchy počas kotlinskej krízy zahubilo, zostáva záhadou. Najpravdepodobnejšou príčinou bola nejaká environmentálna kríza, hovorí McIlroy. Hypotézy však siahajú od náhleho poklesu hladiny kyslíka v oceánoch až po objavenie sa dávnych dravých príbuzných medúz. Odpoveď prinesie až ďalší výskum, zhodujú sa odborníci.
