Čmele sa sotva dajú označiť za najpôvabnejšie tvory v prírode, no ako sa nedávno ukázalo, majú prekvapivo dobrý zmysel pre rytmus. Tento chlpatý hmyz nielenže rozpoznáva rytmus, ale dokáže identifikovať rovnaké vzorce aj vtedy, keď výskumníci zmenia tempo. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno vyšiel v časopise Science. Je to prvýkrát, čo sa táto schopnosť okrem niekoľkých cicavcov a vtákov podarila zdokumentovať aj v inej skupine živočíchov.
„Je to nečakaný, nádherný objav,“ hovorí Henkjan Honing z Amsterdamskej univerzity, ktorý sa zaoberá hudobnou kogníciou a na štúdii sa nepodieľal. Mozog čmeľov zvláda veľmi sofistikované operácie, čo je naozaj pôsobivé, dodáva Peter Cook, odborník na správanie živočíchov z New College of Florida, ktorý sa na novom výskume takisto nezúčastnil.
O niektorých druhoch hmyzu vrátane svrčkov a svetlušiek sa už dlho vie, že dokážu napodobňovať rytmus cvrlikania či svetielkovania iných jedincov. Rozpoznávanie rovnakých rytmov pri rôznom tempe, označované ako flexibilný zmysel pre rytmus, však odborníci doteraz považovali za natoľko zložitú mentálnu úlohu, že si vyžaduje veľký mozog. Pozoruhodné kognitívne schopnosti včiel vrátane jednoduchého používania nástrojov a sociálneho učenia inšpirovali Zijie Zenga z SMU a jeho kolegov. Rozhodli sa preskúmať ich zmysel pre rytmus a reakcie na rytmické podnety.
Výskumníci preto umiestnili čmele do malej škatule s dvoma malými priehľadnými pohármi obrátenými hore dnom. V každom bola jedna zelená LED dióda. Svetlá blikali v krátkych, opakujúcich sa vzorcoch: napríklad dlhý, dlhý, krátky, krátky záblesk alebo dlhý, krátky, dlhý, krátky. Jedna sekvencia signalizovala odmenu v podobe kvapky cukrovej vody na vrchu pohára, pri druhej maškrta chýbala. Čmele sa najprv naučili tieto dva rytmy rozlišovať. Potom častejšie pristávali na pohári, ktorý sľuboval odmenu, aj keď na ňom cukor nebol.
Výskumníci následne tempo blikania zrýchlili a potom spomalili. Čmele naďalej rozpoznávali rytmus spojený s cukrom a pristávali na správnom pohári. Cwyn Solvi, kognitívny neuroetológ z SMU a spoluautor štúdie opisujúcej výsledky, experiment zhrnul takto: „Predstavme si, že počúvame pieseň, ktorá sa spomalí alebo zrýchli, a napriek tomu ju spoznáme. Nie je to preto, že sme si z nej zapamätali jediný detail, ale preto, že sme pochopili jej celkovú štruktúru.“
Nová štúdia významne dopĺňa naše čoraz širšie poznatky o hudobných schopnostiach živočíchov. Niektorí odborníci sa predtým domnievali, že určité hudobné schopnosti, napríklad rozpoznávanie rytmu, súvisia s učením hlasových prejavov alebo osvojovaním jazyka a obmedzujú sa na ľudí a niekoľko druhov vtákov a cicavcov. Pribúdajúce dôkazy o rôznych druhoch, ktoré nevyužívajú hlasové prejavy, však naznačujú, že zmysel pre rytmus môže plniť základnejšie funkcie.
Odborníci zatiaľ nevedia, prečo včely dokážu rozpoznávať rytmus pri meniacom sa tempe. Spoluautor štúdie Andrew Barron, odborník na porovnávaciu neurovedu z Macquarie University, však poznamenáva, že toto správanie sa pravdepodobne mohlo vyvinúť vďaka ich zložitým sociálnym štruktúram. „Rytmy sú v prirodzenom svete včiel všadeprítomné a veľká časť ich interakcií s prostredím spočíva v rozpoznávaní opakujúcich sa vzorcov,“ hovorí odborník.
