Na nočnej strane vzdialenej planéty sa neustále tvoria husté oblaky. Keď ich však vietor zaženie z chladnej nočnej strany na osvetlenú dennú stranu, rýchlo sa rozplynú. Astronómovia dokázali tento priebeh počasia na planéte WASP-94 A b odhaliť len analýzou svetla, ktoré k nám prichádza z jej hviezdy zo vzdialenosti 690 svetelných rokov. Výsledky ukazujú, ako môže sledovanie rôznych fáz rotácie planéty rozšíriť poznatky o atmosférach cudzích svetov, tvrdia vedci, ktorí o svojich zisteniach informujú v časopise Science.
Prítomnosť planét mimo Slnečnej sústavy dokážu vedci zvyčajne odhaliť len nepriamo. Pozorujú napríklad, ako planéta pri pohľade zo Zeme prechádza popred svoju hviezdu a zacláňa časť jej svetla. Takéto pozorovania sú zaujímavé aj preto, že analýza hviezdneho svetla prechádzajúceho atmosférou planéty umožňuje vyvodiť závery o jej chemickom zložení, poveternostných podmienkach či dokonca pôvode. Aj veľké planéty však zatienia len približne 1 % svetla hviezdy a iba oveľa menšia časť tohto svetla prechádza ich atmosférou. V spektre hviezdy tak zostávajú len slabé stopy, ktoré je na oveľa jasnejšom pozadí ťažké rozlíšiť.
Keď Sagnick Mukherjee, astronóm z Arizonskej štátnej univerzity, a jeho kolegovia namierili Vesmírny teleskop Jamesa Webba na hviezdu WASP-94 A, čakalo ich prekvapenie. „V údajoch sme videli neuveriteľnú asymetriu,“ hovorí Mukherjee. Teleskop odhalil drobné rozdiely v spektre hviezdneho svetla medzi začiatkom, stredom a koncom prechodu planéty popred hviezdu.
Merania ukázali, že pri každom prechode je časť atmosféry, ktorá sa pred hviezdu dostane ako prvá, zahalená hustými oblakmi. Tie pravdepodobne tvoria kvapôčky minerálov, nie vody, keďže teplota na dennej strane planéty dosahuje najmenej 1.600 kelvinov. Na konci prechodu však bola zadná časť atmosféry, ktorá prešla popred hviezdu ako posledná, bez oblakov. Tieto zistenia spoločne naznačujú, že pri prúdení vetra okolo planéty sa na jej nočnej strane neustále tvoria oblaky a presúvajú sa na dennú stranu, kde sa rozplývajú.
Keby vedci túto asymetriu nezohľadnili, údaje by skôr naznačovali prítomnosť hmly na dennej strane než tvorbu oblakov na nočnej strane. Z toho by zároveň vyplývalo celkom iné chemické zloženie atmosféry. Vedci plánujú zloženie atmosféry skúmať aj naďalej, pretože by mohlo napovedať, ako a kde exoplanéta vznikla, hovorí Mukherjee.
Autori jasne a presvedčivo ukazujú, že rozdiely medzi dennou a nočnou stranou sú rozhodujúce pri určovaní zloženia atmosfér planét mimo Slnečnej sústavy, hovorí Olivier Demangeon, astronóm z portugalského Ústavu astrofyziky a vesmírnych vied. Stopy súvisiace so vznikom planét môžu byť obzvlášť zaujímavé v prípade sústavy WASP-94 A, ktorá sama obieha okolo ďalšej hviezdy, WASP-94 B. V porovnaní s našou vlastnou sústavou sa to zdá nezvyčajné, no podľa súčasných poznatkov väčšina planét vo vesmíre vznikla a obieha v podobných dvojhviezdnych sústavách.
