Približne pred 220-tisíc rokmi sa na trávnatých pláňach vo východnej časti Južnej Afriky zhromaždila skupina lovcov a zberačov pri skalnom výchoze bridlice. Na tomto mieste neďaleko rieky Jojosi zručne otĺkali kamene o seba a postupne ich tvarovali na malé bloky, ktoré neskôr mohli opracovať na rezné nástroje, škrabadlá, kladivá a ďalšie nástroje.
Nálezy súvisiace s výrobou nástrojov z náleziska Jojosi naznačujú, že táto metóda, pri ktorej sa z kvalitnej suroviny vyrábali „polotovary“ vhodné na rôzne ďalšie spracovanie, sa používala o viac než 50-tisíc rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to zo štúdie, ktorá nedávno vyšla v časopise Nature Communications.
Práca spochybňuje prevládajúci názor, že pravekí ľudia nachádzali suroviny náhodne počas putovania, hovorí Huw Groucutt, archeológ z Maltskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal. Zároveň dopĺňa obraz o tom, akého premysleného správania boli naši predkovia schopní.
Najstaršie kamenné nástroje známe z archeologických nálezov pochádzajú z Kene a sú staré približne 3,3 milióna rokov. Pravdepodobne ich vyrobili vzdialení predkovia človeka, možno australopitekovia podobní Lucy. Technológia výroby nástrojov sa počas nasledujúcich niekoľkých miliónov rokov vyvíjala. Väčšina odborníkov však predpokladala, že počas prevažnej časti tohto obdobia výrobcovia nástrojov zbierali kamene najmä pri love a zbere alebo pri presunoch z miesta na miesto. Pred touto štúdiou pochádzali najstaršie dôkazy o takzvanom priamom získavaní surovín z egyptského náleziska Taramsa 1, starého približne 166-tisíc rokov. Pri tomto postupe ľudia cielene vyhľadávali skalné výchozy a opakovane sa k nim vracali, aby získali surovinu.
Nálezy z Jojosi túto časovú os zásadne menia. Povrch náleziska na brehu rieky, objaveného už v 80. rokoch minulého storočia, pokrývajú milióny kamenných nástrojov, hovorí Manuel Will, archeológ z Univerzity v Tübingene a hlavný autor štúdie. Medzi tamojšími kusmi kameňa možno nájsť počiatočné aj konečné produkty výroby nástrojov. Výrobcovia postupne odštepovali drobné úlomky, až vytvorili menšie jadro, a takto získané bloky potom ďalej opracúvali. Množstvo odpadu naznačuje, že miesto slúžilo predovšetkým na výrobu „polotovarov“, vysvetľuje Will. Niekoľko hotových nástrojov, ktoré sa tam našli, nejaví známky opotrebovania. To ďalej podporuje predpoklad, že Jojosi bolo miestom, kde sa nástroje vyrábali, nie používali.
Pomocou techniky, ktorá umožňuje určiť, kedy boli kremenné zrná vo vrstvách pôdy nad a pod kamennými nálezmi naposledy vystavené svetlu, výskumníci zistili, že výrobcovia nástrojov navštevovali Jojosi takmer 100-tisíc rokov, približne od obdobia pred 220-tisíc rokmi do obdobia pred 110-tisíc rokmi. Jojosi je tak najstarším spoľahlivo datovaným náleziskom s preukázaným priamym získavaním surovín.
„Výskum v Jojosi ukazuje, že ľudia si miesta na získavanie surovín vyberali vedome,“ hovorí Matt Lotter, archeológ z Univerzity Witwatersrand, ktorý sa na výskume nepodieľal. „To jasne predpokladá plánovanie a zámerné konanie.“ Meir Finkel, archeológ z Telavivskej univerzity, s tým súhlasí. Dodáva však, že podľa neho existujú dôkazy o premyslenom plánovaní a priamej ťažbe surovín už z oveľa skoršieho obdobia.
