Experimentálna personalizovaná terapia, ktorá využíva technológiu mRNA vakcín na liečbu agresívnej rakoviny pankreasu, sa javí ako účinná aj šesť rokov po podaní poslednej dávky účastníkom štúdie. O výsledkoch odborníci informovali na tohtoročnej výročnej konferencii Americkej asociácie pre výskum rakoviny. Ide už o dlhodobé zistenia z klinického skúšania prípravku s názvom autogene cevumeran. Autogene cevumeran je terapeutická mRNA vakcína proti rakovine, ktorú vyvíjajú a skúmajú biotechnologické spoločnosti BioNTech a Genentech.
Už v roku 2023 vývojári informovali, že personalizovaná vakcína v kombinácii s chemoterapiou a imunoterapiou inhibítormi imunitných kontrolných bodov (ICI) vyvolala výraznú imunitnú odpoveď u polovice zo 16 testovaných pacientov. Ani u jedného z nich sa 18 mesiacov po chirurgickom odstránení nádorov neobjavili známky návratu rakoviny.
Bol to pôsobivý výsledok, pretože adenokarcinóm pankreasu (PDAC), ktorým účastníci trpeli a ktorý je najčastejšou formou rakoviny pankreasu, reaguje na väčšinu liečebných postupov mimoriadne slabo. Aj u pacientov, ktorým nádor chirurgicky odstránia, dosahuje pravdepodobnosť návratu rakoviny až 80 %. Podľa údajov z následného sledovania bolo zo ôsmich pacientov, ktorých imunitný systém zareagoval na vakcínu, štyri až šesť rokov po poslednej liečbe nažive sedem. Päťročná miera prežitia pri rakovine pankreasu sa pritom vo všeobecnosti pohybuje okolo 13 %.
„Čím viac sa dozvedáme o fungovaní týchto vakcín, tým viac medzi ľuďmi zasiahnutými rakovinou pankreasu rastie presvedčenie a odhodlanie, že toto ochorenie dokážeme účinne liečiť tým, že naučíme vlastný imunitný systém pacientov proti nemu bojovať,“ uviedol vedúci výskumník štúdie Vinod Balachandran z Memorial Sloan Kettering Cancer Center. „Aby sme však mohli naďalej napredovať, musíme pokračovať vo výskume a testovaní.“
Rakovina pankreasu sa kedysi nepovažovala za vhodný cieľ imunoterapie, pretože takmer nereagovala na ICI, liečebný postup, ktorý sa osvedčil pri iných druhoch rakoviny. ICI v zásade funguje tak, že blokuje bielkovinové „kontrolné body“, ktoré inak bránia imunitnému systému napádať nádorové bunky.
Problém spočíva v tom, že aj keď imunitnému systému takto „uvoľníme ruky“, stále musí vedieť rozpoznať rakovinové bunky a zamerať sa na ne. Pri rakovine pankreasu sa však na nádorových bunkách nachádza pomerne málo charakteristických „neoantigénov“, ktoré by imunitnému systému umožnili ich identifikovať. „U väčšiny pacientov s rakovinou pankreasu imunitné bunky tieto neoantigény nezachytia, a preto imunitný systém nepovažuje nádorové bunky za hrozbu,“ vysvetlil Balachandran.
Pri hľadaní riešenia tohto problému sa jeho tím obrátil na mRNA vakcíny, ktoré sa osvedčili aj proti vírusom, napríklad pôvodcovi ochorenia COVID-19. Podstatou tejto technológie je, že vakcína do tela vnesie malý úsek genetického kódu – mRNA –, ktorý ľudským bunkám dá pokyn na tvorbu bielkoviny. Tá následne môže vyvolať cielenú imunitnú odpoveď proti vírusovým bielkovinám alebo nádorovej bunke.
Výskumníci spoločnosti BioNTech sekvenovali genómy nádorov pacientov a na základe týchto údajov navrhli personalizované vakcíny proti neoantigénom prítomným v rakovinových bunkách konkrétneho človeka. Na rozdiel od bežných vakcín, ktoré sa podávajú preventívne pred nákazou, táto protirakovinová vakcína slúži ako liečba podávaná po vzniku rakoviny s cieľom zabrániť jej návratu.
Výskyt rakoviny pankreasu sa za posledné tri desaťročia viac než zdvojnásobil. Kým v roku 1990 sa na celom svete objavilo približne 196.000 nových prípadov, v roku 2022 ich zaznamenali viac než 510.000. V súčasnosti je rakovina pankreasu celosvetovo šiestou najčastejšou príčinou úmrtí na nádorové ochorenia. Výrazne navyše pribudlo prípadov aj medzi ľuďmi mladšími ako 50 rokov, pričom príčiny tohto nárastu zatiaľ nie sú úplne objasnené.
Hoci bol výskum úspešný a je povzbudivé, že pozitívne výsledky pretrvávajú aj pri dlhodobom sledovaní, 16 účastníkov je na otestovanie terapie stále veľmi málo. Pred jej schválením preto bude potrebný ďalší výskum. U účastníkov štúdie navyše rakovinu odhalili v pomerne skorom štádiu, čo je pri rakovine pankreasu nezvyčajné. V roku 2023 sa začala aj štúdia II. fázy s približne 260 účastníkmi, ktorej ukončenie sa očakáva v roku 2031.
