Vysoko v Pyrenejach sa nachádza jaskyňa, ktorá uchováva jedny z najstarších dôkazov ľudskej prítomnosti v tomto regióne. Pravekí ľudia tu však pred 7 000 rokmi nehľadali iba úkryt. Pracovali tu, lovili a spracúvali záhadný zelený minerál.
K objavu došlo v jaskyni Cova 338, ktorá sa nachádza v údolí Núria v nadmorskej výške približne 2 235 metrov. Počas nedávneho archeologického výskumu archeológovia z Autonómnej univerzity v Barcelone (UAB) a inštitútu IPHES-CERCA zistili, že v jaskyni prebiehala intenzívna ľudská činnosť počas 4 000 rokov, od 5. tisícročia pred n. l. až do konca 1. tisícročia pred n. l.
Dlho sa predpokladalo, že vo výškach nad 2 000 metrov, kde je riedky vzduch a drsné podmienky, sa ľudia zdržiavali iba príležitostne a možno sa tam uchyľovali len v zúfalých situáciách. Cova 338 však naznačuje, že to tak nebolo vždy.
„Cova 338 nás núti prehodnotiť úlohu vysokohorského prostredia v pravekých spoločnostiach Pyrenejí,“ uviedol Carlos Tornero, profesor na Katedre prehistórie UAB a výskumník inštitútu IPHES-CERCA. Dodal: „Tieto oblasti sa dlho považovali za okrajové. My tu však dokumentujeme opakované osídľovanie sprevádzané zložitými činnosťami a jednoznačným využívaním nerastných surovín.“
V jaskyni výskumníci odkryli rastlinné zvyšky, úlomky keramiky a drevné uhlie, čo naznačuje, že ľudia tu pred tisíckami rokov zakladali oheň. Našli aj dva krásne prívesky: jeden bol vyrobený z morskej mušle a druhý zo zuba medveďa hnedého.
Hoci sú aj tieto predmety pozoruhodné, najzaujímavejším nálezom bol súbor nápadných zelených minerálov, ako ho opísal Tornero. Pravdepodobne ide o malachit, minerál bohatý na meď. Na dne jaskyne sa našlo takmer 200 kameňov so zelenými minerálnymi škvrnami. Ležali pri takmer 23 ohniskách, z ktorých mnohé obsahovali ohorené úlomky zeleného materiálu.
Tento drobný detail je mimoriadne dôležitý. Malachit je známy ako ruda, ktorá stála pri zrode medenej doby. Dávni hutníci z neho získavali kov zahrievaním v plameňoch. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že ľudia v tejto jaskyni nehľadali iba úkryt či potravu, ale aj ťažili a tavili meď.
„Väčšina týchto úlomkov bola vystavená pôsobeniu tepla, zatiaľ čo ostatné materiály v jaskyni nie. To jasne naznačuje, že oheň zohrával pri ich spracovaní dôležitú úlohu a že išlo o zámernú činnosť. Inými slovami, neohoreli náhodou,“ povedala Julia Montes-Landa, výskumníčka z Granadskej univerzity a spoluautorka štúdie, ktorá priniesla tieto výsledky.
Ak je táto interpretácia správna, Cova 338 by sa mohla zaradiť medzi najstaršie známe lokality ťažby a spracovania medi v západnej Európe. „V Pyrenejach boli teraz po prvý raz zdokumentované intenzívne osídlené vysokohorské praveké sídliská, pre ktoré sú charakteristické opakované činnosti v jaskyni a priama ťažba nerastných surovín,“ dodal Tornero. „Táto lokalita dokazuje, že Pyreneje neboli pre praveké komunity okrajovým územím, ale regiónom, ktorý bol plnohodnotnou súčasťou ich stratégií presunu a územného rozšírenia.“
Pritom ani dnes, v 21. storočí, nie je ľahké dostať sa na toto miesto. Z údolia Núria je prístupné iba pešo, bez motorových vozidiel. Všetky nálezy, ktoré výskumníci zozbierali, museli zniesť z hory ručne. Rozsah zdokumentovanej pravekej činnosti je tak ešte pozoruhodnejší. „Hora nebola prekážkou, ale miestom, kde sa aktívne utvárala hospodárska a územná organizácia pravekých komunít,“ dodal spoluautor štúdie Eudald Carbonell.
