Skupina astronómov sa domnieva, že možno objavila doteraz „najčistejšiu“ hviezdu vo vesmíre. Podľa výskumníkov by plyn, z ktorého vznikla, mohol pochádzať z ťažko identifikovateľných hviezd populácie III, teda z najstarších hviezd vesmíru. Hviezdy populácie III sa sformovali z prvotného, neobohateného vodíka a hélia a podľa teórií prakticky neobsahovali ťažšie prvky. Hoci sme ich ešte nikdy nepozorovali, modely naznačujú, že boli pravdepodobne veľmi veľké a horúce.
Ich teplota mohla dosahovať 100.000 kelvinov, čo je o viac než 90.000 stupňov viac než teplota Slnka. Čím je objekt horúcejší, tým viac elektromagnetického žiarenia (svetla) vyžaruje a tým vyššiu energiu toto žiarenie má. Hviezdy populácie III mohli byť oveľa jasnejšie než Slnko a namiesto viditeľného svetla mohli vyžarovať predovšetkým vysokoenergetické ultrafialové žiarenie.
Na tom, prečo sme zatiaľ nevideli ani jednu hviezdu populácie III, nie je nič záhadné: hlavným dôvodom je čas, ktorý nás od nich delí. „Prvé hviezdy vznikli z čistého plynu, vďaka čomu boli také obrovské, že pravdepodobne žiadna z nich neprežila dodnes. Ak však ich priamymi potomkami boli hviezdy s dostatočne nízkou hmotnosťou, môžu existovať aj dnes a dajú sa rozpoznať podľa mimoriadne nízkeho obsahu kovov,“ vysvetľujú výskumníci v novej štúdii, v ktorej opisujú svoje výsledky.
Keď astronómovia hovoria o prvkoch vo hviezdach, všetky prvky okrem vodíka a hélia označujú za kovy, pretože vodík a hélium sú vo vesmíre oveľa hojnejšie než ktorýkoľvek iný prvok. Obsah kovov vo hviezde teda vyjadruje, koľko prvkov ťažších než hélium sa v nej nachádza.
Pri skúmaní rôznych hviezd vo vesmíre astronómovia objavili viacero hviezd s veľmi nízkym obsahom kovov. Doteraz bola hviezdou s najnižším známym obsahom kovov hviezda v hustom disku Mliečnej cesty, ktorej celkový obsah kovov (Z) dosahuje 1,66 × 10-6. Pri analýze údajov z prieskumu Sloan Digital Sky Survey-V (SDSS-V) však Alexander Ji z Chicagskej univerzity a jeho kolegovia s pomocou vysokoškolských študentov nedávno identifikovali viacero hviezd s nízkym obsahom kovov, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.
Pomocou Magellanových ďalekohľadov následne získali spektrá týchto kandidátov s vysokým rozlíšením. Takto identifikovali červeného obra s katalógovým označením SDSS J0715-7334, ktorý sa takisto nachádza v Mliečnej ceste a obsahuje ešte menej kovov než ktorákoľvek doteraz identifikovaná hviezda.
„Všetky ťažšie prvky vo vesmíre, ktoré astronómovia nazývajú kovmi, vznikli pri astronomických procesoch – od fúznych reakcií vo vnútri hviezd cez výbuchy supernov až po zrážky veľmi hustých hviezd. Objav hviezdy s takým nízkym obsahom kovov naznačuje, že sme narazili na niečo celkom výnimočné,“ hovorí Ji. „Zistili sme, že J0715−7334 má najnižší známy obsah kovov, ktorého horná hranica je Z < 7,8 × 10−7. Obsahuje teda približne o polovicu menej kovov než predchádzajúca rekordérka J1029+1729.“
Na tejto hviezde je obzvlášť zaujímavé, že obsahuje aj mimoriadne málo uhlíka, hoci iné hviezdy s nízkym obsahom kovov, ktoré vznikli neskôr, bývajú na uhlík bohaté. Aj to podporuje predpoklad, že by mohlo ísť o priameho potomka jednej z mimoriadne čistých a prastarých hviezd populácie III, ktorý v súčasnosti obieha v hale našej galaxie. Výskumníci sa domnievajú, že by mohla pochádzať z neďalekého Veľkého Magellanovho oblaku.
Výskumníci dúfajú, že pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba v nasledujúcich rokoch objavia množstvo ďalších galaxií s mimoriadne nízkym obsahom kovov a vysokým červeným posunom. Podobne rozsiahlemu vyhľadávaniu jednotlivých hviezd s nízkym obsahom kovov však stále bráni viacero technických obmedzení. Aj preto je tento objav mimoriadne významný: ponúka nepriamy pohľad na najstaršiu populáciu hviezd.
