Jednou z najväčších výziev pri hľadaní mimozemského života je objavovanie planét podobných Zemi. Z mnohých technických aj fyzikálnych dôvodov sa to ľahšie povie, než urobí. Od objavu prvej exoplanéty pred viac ako tromi desaťročiami však vedci v tejto oblasti výrazne pokročili. Teraz dosiahli ďalší dôležitý míľnik vďaka vzrušujúcemu novému objavu.
Astronómovia poznajú exoplanétu LHS 1440 b už dlho. Ide o kamennú planétu s polomerom 1,73-násobku polomeru Zeme a hmotnosťou 5,6-násobku hmotnosti Zeme. Svoju hviezdu obehne len za 24,7 dňa. Keďže však jej hviezda žiari oveľa slabšie než naše Slnko, táto superzem sa nachádza v obývateľnej zóne. Na jej povrchu by teda teoreticky mohla existovať kvapalná voda.
Náznaky možnej atmosféry sa objavili už skôr, okrem iného aj v údajoch z ďalekohľadu Jamesa Webba. Teraz však vedci predložili doteraz najpresvedčivejšie dôkazy. Pomocou pozemného ďalekohľadu Magellan Clay v observatóriu Las Campanas inštitúcie Carnegie totiž zaznamenali únik hélia z planéty. Najzaujímavejšie pritom je, že jeho intenzita sa zrejme mení.
„V roku 2024 sme pozorovali únik hélia z vrchných vrstiev atmosféry tejto exoplanéty, čo výrazne naznačuje prítomnosť atmosféry,“ uviedol Shreyas Vissapragada z inštitúcie Carnegie, spoluautor štúdie opisujúcej výsledky. V roku 2025 sa tento jav podarilo pozorovať znova, no intenzita úniku bola odlišná. Atmosféra teda nielen existuje, ale sa aj mení.
Podľa výskumného tímu spôsobuje únik hélia röntgenové a extrémne ultrafialové žiarenie hviezdy. Červené trpaslíky sú oveľa aktívnejšie než Slnko, čo vyvoláva zásadné otázky o skutočnej obývateľnosti planét, ktoré okolo nich obiehajú. Sú však najpočetnejšími hviezdami v galaxii, a preto má veľký význam všetko, čo sa o nich dozvieme.
Otázke obývateľnosti venujú vedci veľkú pozornosť. Prítomnosť atmosféry je nevyhnutnou podmienkou života, ako ho poznáme, no nie je jediným kritériom. Stále je príliš veľa neznámych týkajúcich sa chemických zlúčenín, ktoré sa na planéte môžu, ale nemusia nachádzať, a vedci pochopiteľne nechcú špekulovať.
„O spodných vrstvách atmosféry planéty zatiaľ nevieme dosť na to, aby sme si vytvorili úplný obraz o jej chemickom zložení, nieto ešte o povrchu (či jeho absencii) alebo o možnej prítomnosti kvapalnej vody,“ uviedol Vissapragada. Tím už plánuje ďalšie pozorovania, aby mohol pokračovať v sledovaní zmien úniku hélia. Už to samo osebe môže priniesť dôležité poznatky o správaní planéty a jej hviezdy.
Vissapragada zároveň zdôraznil význam pozemnej astronómie, ktorá v tomto výskume zohrala kľúčovú úlohu. Žijeme v osobitom období, keď nás od uvedenia ďalekohľadov novej generácie, ako sú Extremely Large Telescope a Giant Magellan Telescope, do prevádzky delí ešte niekoľko rokov. Tieto prístroje by mohli dokázať priamo zobraziť exoplanéty s pevným povrchom.
Pozemnú astronómiu však čoraz viac ohrozuje svetelné znečistenie spôsobené družicami vo vesmíre. „Toto konkrétne meranie umožnil nový spektrograf s vysokým rozlíšením, ktorý bol nainštalovaný na jeden z ďalekohľadov Magellan. Ukazuje to, koľko môžeme s trochou tvorivosti dosiahnuť aj pomocou prístrojov, ktoré už na Zemi máme,“ povedal Vissapragada.
Hľadanie dvojčaťa Zeme pokračuje a astronómovia vďaka svojim odborným znalostiam a odhodlaniu naďalej posúvajú hranice poznania vzdialených svetov. Exoplanéta, ktorá má atmosféru a obieha v obývateľnej zóne svojej hviezdy, je pri tomto úsilí mimoriadnym objavom.
