Mravce často uzatvárajú spojenectvá s inými druhmi hmyzu – napríklad chránia vošky výmenou za potravu –, no voči iným mravcom sú takmer vždy agresívne. Aj preto entomológa Marka Moffetta prekvapilo, keď spozoroval, že dva druhy mravcov spolu veľmi dobre vychádzajú a menší z nich zjavne čistí jedince oveľa väčšieho druhu. Pravdepodobne pritom odstraňuje a požiera škodlivé baktérie alebo drobné parazity. Vo svojej štúdii, ktorá nedávno vyšla v časopise Ecology and Evolution, Moffett tvrdí, že toto nezvyčajné správanie je prvým príkladom hygienického mutualizmu u mravcov, teda vzťahu, z ktorého majú úžitok oba druhy.
Čistenie iných živočíchov je v prírode dobre známe. Menšie ryby plávajú medzi väčšími predátormi, ktoré im dovolia oberať ich telo o parazity a požierať ich. Vtáky nazývané ďubáče robia to isté nosorožcom. Hoci by väčší živočích dokázal menšieho zabiť a zožrať, väčší úžitok má z toho, že ho menšie živočíchy zbavujú parazitov. Menší druh pritom získava potravu zadarmo.
Moffett, pracovník Smithsonovho inštitútu, si správanie mravcov všimol v roku 2006 počas návštevy horskej oblasti v Arizone. Pozoroval bojovné mravce zberače (Pogonomyrmex barbatus), známe svojimi veľkými hniezdami siahajúcimi hlboko pod zem. Jedného rána, keď sa robotnice hemžili na zemi pred hniezdom, ho zaujalo niekoľko nehybných mravcov. Po každom z týchto jedincov liezlo až päť menších mravcov z rodu Dorymyrmex, ktorých telo dosahovalo tretinu veľkosti mravcov zberačov. Menšie mravce sa pohybovali po väčších mravcoch aj okolo nich, zvyčajne približne minútu, a vyzeralo to, akoby ich olizovali.
Počas nasledujúcich piatich dní Moffett toto správanie opakovane pozoroval a fotografoval pri rôznych hniezdach. Niekedy mravec zberač prišiel až ku vchodu do hniezda mravcov rodu Dorymyrmex a čakal, kým naň jedince druhého druhu vylezú. Drobné mravce občas čosi oberali dokonca aj v doširoka otvorených ústach mravcov zberačov.
Mravce sa niekedy pokúšajú kradnúť potravu inému druhu, no mravce zberače pri sebe nemali nič na jedenie. Moffett sa domnieva, že mravce rodu Dorymyrmex môžu odstraňovať vrstvy baktérií alebo drobné parazity, ktoré nie sú viditeľné voľným okom alebo sa ukrývajú na miestach, kam si väčšie mravce na vlastnom tele nedočiahnu. Podľa inej hypotézy si mravce môžu navzájom vymieňať mikroorganizmy žijúce na povrchu tela, ktoré sú dôležité pre ich zdravie.
Druh P. barbatus je veľmi dôkladne preskúmaný, no toto správanie doteraz nikto neopísal. „Obklopujú nás fascinujúce, dosiaľ neobjavené prejavy správania, ktoré len čakajú, kým si ich všimne pozorný pozorovateľ,“ hovorí Neil Tsutsui, evolučný biológ z Berkeley, ktorý sa na výskume nepodieľal. „Aj preto je dôležité, aby sme si pri pozorovaní niečoho zaujímavého alebo nezvyčajného v prírode urobili čo najviac záberov,“ dodáva odborník.
