Planéty so silným magnetickým poľom môžu vo svojom bezprostrednom okolí vytvárať zvláštne prostredie. Magnetické pole Zeme nás chráni pred kozmickým žiarením a slnečným vetrom a vytvára Van Allenove radiačné pásy. Magnetosféra Jupitera je najväčšou štruktúrou v Slnečnej sústave. Aj Saturn má pôsobivé magnetické pole, ktoré je podľa najnovších výskumov značne asymetrické.
Prstencami obklopená planéta má magnetosféru s rozmermi dosahujúcimi desaťnásobok priemeru samotnej planéty. Na Zemi magnetické pole formujú vnútorné geodynamo a slnečný vietor prichádzajúci zo Slnka. Pri pohľade od Slnka má dva symetrické „laloky“. Magnetosféra Saturnu má však na jednej strane oveľa väčší lalok než na druhej a je aj výraznejšie naklonená než zemská. Má to dve príčiny. Saturn sa okolo svojej osi otáča veľmi rýchlo, jeden deň na ňom trvá len 10,7 hodiny, čo prispieva k posunu magnetosféry. Túto asymetriu navyše zväčšuje aj plazma prítomná v sústave Saturnu, najmä tá, ktorá pochádza z Enceladu.
Podľa hlavného autora štúdie opisujúcej tieto výsledky, Yana Xua z čínskej Južnej univerzity vedy a technológií, môžu zistenia poslúžiť aj ako užitočné východisko pre budúci výskum kozmického prostredia Jupitera a Saturnu. Počas misie Cassini sa zistilo, že na južnom póle Enceladu vyvierajú gejzíry, ktorých materiál vytvára veľmi široký, no slabo viditeľný prstenec. Unikajúce molekuly vody sa môžu ionizovať a nedávno sa ukázalo, že tento proces vyvoláva vlny v magnetosfére. Teraz už vieme, že jeho vplyv je ešte významnejší.
„V oblasti pólov môže slnečný vietor prenikať priamo do magnetosféry. Určenie polohy magnetických pólov Saturnu nám môže pomôcť lepšie pochopiť a zmapovať celý magnetický systém,“ hovorí spoluautor štúdie Andrew Coates z Mullardovho laboratória kozmických vied na UCL. Výskum prináša aj zásadný dôkaz na podporu dlhoročnej teórie, podľa ktorej môžu rýchla rotácia obrovských planét, ako je Saturn, a ich aktívne mesiace prevziať úlohu slnečného vetra ako dominantnej sily formujúcej magnetosféru. To naznačuje, že magnetické polia Saturnu a ďalších obrích planét sa pravdepodobne zásadne líšia od zemského, dodáva odborník.
Aj Enceladus zohráva v tomto prostredí kľúčovú úlohu: vypúšťa obrovské množstvo vodnej pary, ktorá sa ionizuje a zapĺňa magnetické pole ťažkou plazmou. Tú potom strháva so sebou rotácia planéty. Misia Cassini-Huygens sa uskutočnila v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Talianskej vesmírnej agentúry. Objav podpovrchového oceánu kvapalnej vody a zaujímavých chemických procesov na tomto mesiaci podnietil ESA k plánovaniu ďalšej misie k ľadovému mesiacu, ktorá má preskúmať, či by tam mohol existovať život. Aj pre tieto plány je mimoriadne dôležité čo najdôkladnejšie poznať tamojšie magnetické prostredie.
