Kombinácia dvoch osvedčených liekov zmiernila poškodenie mozgu spojené s cievnou mozgovou príhodou u myší tým, že výrazne znížila ich telesnú teplotu. Výskumníci o tom informovali v časopise Science Translational Medicine. Klinické skúšanie týchto liekov u pacientov s cievnou mozgovou príhodou už potvrdilo aj bezpečnosť liečby, no v použitých dávkach sa zatiaľ u ľudí javí ako neúčinná.
Takéto lieky by raz mohli predĺžiť časové okno, v ktorom môžu pacienti po cievnej mozgovej príhode dostať liečbu obnovujúcu prietok krvi, skôr než dôjde k príliš rozsiahlemu poškodeniu, hovorí Shaun Morrison, neurovedec z Oregon Health & Science University.
Odborníci skúmajú liečebné účinky hypotermie už desaťročia. Výrazné zníženie teploty telesného jadra totiž môže pri niektorých stavoch, napríklad pri zástave srdca, pomôcť oddialiť poškodenie. Patrí k nim aj typ cievnej mozgovej príhody, pri ktorom krvná zrazenina upchá niektorú z mozgových ciev, a nervové bunky tak trpia nedostatkom kyslíka. Podľa jednej teórie môže vyvolanie hypotermie v takomto prípade znížiť metabolickú aktivitu nervových buniek. Bunky by vďaka tomu mohli dlhšie prežiť aj s menším množstvom kyslíka, čo by lekárom poskytlo viac času na odstránenie alebo rozpustenie zrazeniny.
V 80. rokoch minulého storočia sa čínski výskumníci pokúsili u pacientov s cievnou mozgovou príhodou vyvolať „umelú hibernáciu“ kombináciou chlórpromazínu a prometazínu, hovorí spoluautor štúdie opisujúcej výsledky, neurovedec Yuchuan Ding z Wayne State University. Chlórpromazín sa používa na liečbu schizofrénie a bipolárnej poruchy, prometazín proti nevoľnosti a vracaniu po operácii. Od experimentu však upustili, pretože pri použitých vysokých dávkach klesal pacientom krvný tlak na nebezpečne nízke hodnoty.
Táto myšlienka „predbehla svoju dobu“ a nastal čas opäť ju preskúmať, hovorí Ding. V najnovšej štúdii podali výskumníci kombináciu liekov myšiam a zistili, že ich telesnú teplotu znižovala sčasti rozšírením ciev blízko povrchu kože. Tým sa uvoľňovalo teplo, ktoré krv privádzala z hlbších častí tela. Myši liečené dvojicou liekov spotrebúvali menej kyslíka než tie, ktoré ochladzovali inou látkou alebo ľadovými obkladmi. To naznačuje, že lieky spomalili metabolizmus zvierat. Aj toto spomalenie prispelo k zníženiu telesnej teploty.
Odborníci u niektorých myší vyvolali cievnu mozgovú príhodu a zistili, že jedincom, ktorým následne podali oba lieky, odumrelo menej mozgového tkaniva než tým, ktoré lieky nedostali. Liečené zvieratá dosiahli lepšie výsledky aj pri neurologickom vyšetrení po mozgovej príhode. Kombinácia liekov pomohla zotaveniu po cievnej mozgovej príhode aj u makakov rézus.
Výskumníci následne otestovali rôzne dávky liekov aj v klinickom skúšaní s 32 účastníkmi. Hoci sa lieky ukázali ako bezpečné, zaznamenali len minimálny ochladzujúci účinok a ani pri najvyšších skúšaných dávkach nedošlo k výraznému zlepšeniu výsledného zdravotného stavu pacientov.
Jedným z možných vysvetlení je, že výskumníci podávali účastníkom lieky infúziou počas 12,5 hodiny. „Domnievame sa, že je to príliš dlho,“ hovorí spoluautor štúdie Shuaili Xu, neurovedec z Capital Medical University v Pekingu. Výskumníci už spustili ďalšiu štúdiu, v ktorej podávajú približne polovicu najvyššej dávky v priebehu jedinej hodiny, a dúfajú, že tento postup bude účinnejší.
