Drogy sú v životnom prostredí mimoriadne rozšírené. Kokaín a produkty jeho rozkladu sa napríklad nachádzajú v riekach a jazerách po celom svete. Podobne ako deti vystavené pasívnemu fajčeniu aj voľne žijúce živočíchy v znečistených vodách – vrátane drobných kôrovcov, rýb a dokonca aj žralokov – nevedomky prijímajú tieto látky.
Napriek rozšírenosti tohto problému však o jeho dôsledkoch vieme málo. Pri laboratórnych pokusoch plávajú drobné kôrovce vystavené kokaínu rýchlejšie a iné druhy opúšťajú svoje úkryty, čo je v prírode riskantné správanie. Výskumníci však nedávno uskutočnili prvú štúdiu tohto druhu na rybách vo voľnej prírode. O výsledkoch informujú v časopise Current Biology. Naznačujú, že lososy vystavené kokaínu a hlavnému produktu jeho rozkladu putujú na väčšie vzdialenosti. „Je to dôležitá a veľmi zaujímavá štúdia,“ hovorí Mark Servos, ekotoxikológ z Univerzity vo Waterloo, ktorý sa na výskume nepodieľal.
Aby vedci napodobnili účinky znečistenej vody, dvojročným lososom atlantickým z chovnej stanice chirurgicky zaviedli malé implantáty. Tie pomaly uvoľňovali chemické látky v dávkach zodpovedajúcich množstvu, ktorému by boli ryby vystavené vo vode s pomerne vysokým znečistením drogami.
Jedna skupina 35 rýb dostala implantáty obsahujúce kokaín, druhej skupine podávali benzoylekgonín, hlavný produkt rozkladu kokaínu, ktorý sa vo vodách často vyskytuje vo veľkom množstve. Tretia skupina dostala kontrolné implantáty bez drog. Všetky ryby vybavili drobnými vysielačmi. Výskumníci pod vedením behaviorálnych ekológov Jacka Branda a Michaela Bertrama zo Švédskej univerzity poľnohospodárskych vied tak mohli 2 mesiace sledovať ich pohyb v jazere Vättern.
Mladé lososy z chovu sa po vypustení zvyčajne vydávajú preskúmať okolie, no ako spoznávajú nové prostredie, ich pohybová aktivita postupne klesá. Vedci to počas dvoch mesiacov pozorovali aj tentoraz, malo to však malý háčik. Lososy s implantátmi obsahujúcimi drogy si lepšie zachovali túžbu po dobrodružstve. Ryby vystavené metabolitu benzoylekgonínu preplávali za týždeň až 1,9-násobok vzdialenosti v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Na konci experimentu sa ryby z kontrolnej skupiny zdržiavali prevažne v južnej časti jazera, približne 20 kilometrov od miesta vypustenia. Ryby vystavené kokaínu žili o niečo ďalej a tie, ktoré boli vystavené benzoylekgonínu, skončili približne 32 kilometrov od miesta vypustenia. Zistenie, že metabolit ovplyvňoval správanie ešte výraznejšie než samotný kokaín, je v súlade s predchádzajúcimi laboratórnymi výskumami, podľa ktorých benzoylekgonín zostáva v tele rýb dlhšie. Zatiaľ však nie je známe, akým presným mechanizmom mení ich správanie.
Nie je jasné ani to, aké dlhodobé dôsledky majú tieto zmeny správania pre lososy. Podľa odborníkov môžu ovplyvňovať spôsob, akým lovia, aj to, ako sa samy stávajú korisťou. To však musia potvrdiť ďalšie štúdie. Ďalšou dôležitou otázkou je, či zistenia platia aj pre ryby narodené vo voľnej prírode. O lososoch z chovu je totiž známe, že sú menej opatrné. Isté však je, že drogy a ďalšie znečisťujúce látky si zaslúžia dôkladnejší výskum priamo v prirodzenom prostredí živočíchov.
