Takmer rok pred júnom 2026 astronómovia z takmer celého sveta namierili svoje ďalekohľady na ten istý jasný bod: kométa s katalógovým označením 3I/ATLAS bola tretím medzihviezdnym objektom, aký sme kedy zaznamenali v našom kozmickom susedstve. V mesiacoch po jej objavení vedci zistili, že objekt s priemerom 2,6 kilometra sa rúti Slnečnou sústavou rýchlosťou 221-tisíc kilometrov za hodinu.
Jedna kľúčová otázka však zostávala nezodpovedaná: kde presne a kedy toto teleso vzniklo? Nová štúdia publikovaná v časopise Nature prináša odpoveď: vek kométy môže dosahovať až 12 miliárd rokov. Odborníci pomocou Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba agentúry NASA analyzovali chemické zloženie kométy a dospeli k záveru, že sa sformovala v jednej z oblastí tvorby hviezd v Mliečnej ceste počas raného obdobia dejín vesmíru. Výsledky ponúkajú pohľad na fungovanie iných planetárnych sústav aj na to, ako sa líšia od Slnečnej sústavy.
Podrobne zmerať chemické zloženie medzihviezdneho objektu je niečo, o čom už roky snívame, hovorí Darryl Seligman, planetárny vedec z Michiganskej štátnej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal. Podobné pozorovania viacerých objektov by podľa neho zásadne zmenili naše poznatky nielen o medzihviezdnych kométach, ale aj o vzniku hviezd a planét vo všeobecnosti.
Keď sa prach a plyn obklopujúce novovzniknuté hviezdy spájajú a vytvárajú planéty, zvyšný materiál môže byť veľkou rýchlosťou vymrštený do vesmíru. Kométa 3I/ATLAS, ktorú ako prvý zaznamenal systém Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System (ATLAS), nie je prvým medzihviezdnym pútnikom, ktorý vzbudil záujem odborníkov. Zo všetkých dosiaľ známych je však zďaleka najväčšia a najjasnejšia. Jej predchodcovia, 1I/‘Oumuamua a 2I/Borisov, objavení v rokoch 2017 a 2019, boli slabo svietiace objekty s priemerom menším než 1 kilometer.
Vďaka nezvyčajnej jasnosti bola kométa 3I/ATLAS ideálnym cieľom na pozorovanie ďalekohľadom, hovorí Martin Cordiner, astrochemik z Goddardovho strediska vesmírnych letov NASA. Cordiner a jeho kolegovia na ňu počas dvoch dní v decembri 2025 namierili ďalekohľad Jamesa Webba a celkovo získali údaje zo 71 minút pozorovania. Rozkladom infračerveného svetla z plynného obalu kométy na tisíce vlnových dĺžok ďalekohľad odhalil jej chemický odtlačok. „Vlastne sme nevedeli, čo uvidíme,“ hovorí Cordiner. Čoskoro sa však ukázalo, že v porovnaní s typickými kométami a asteroidmi Slnečnej sústavy nie je 3I/ATLAS len trochu odlišná, ale úplne iná, pokračuje vedec.
Keď slnečné žiarenie zohrievalo kométu 3I/ATLAS, uvoľňovala vodnú paru, oxid uhoľnatý, oxid uhličitý aj kovy, napríklad nikel a železo. Dve hlavné chemické zvláštnosti, ktoré prezradili jej exotický pôvod, sa však prejavili v izotopoch uhlíka a vodíka. Pomer uhlíka-12 k uhlíku-13 bol v tejto kométe výrazne vyšší než v telesách Slnečnej sústavy. Keďže uhlík-13 sa vo vesmíre hromadí v dôsledku mohutných hviezdnych výbuchov, jeho relatívny nedostatok v kométe 3I/ATLAS naznačuje, že vznikla vo veľmi ranom vesmíre, ešte skôr, než väčšina hviezd dospela do veku, v ktorom mohla vybuchnúť. Druhou zvláštnosťou je veľké množstvo poloťažkej vody, v ktorej má časť atómov vodíka o jeden neutrón navyše. Tá vzniká ľahšie v prostredí s intenzívnym žiarením, aké bolo v ranom vesmíre bežné v okolí chladných, veľmi hmotných oblastí tvorby hviezd.
Pred touto novou analýzou vedci na základe dráhy a rýchlosti kométy 3I/ATLAS odhadovali jej vek na 3 až 11 miliárd rokov, hovorí Michele Bannister, planetárna astronómka z Canterburskej univerzity, ktorá sa na výskume nepodieľala. Nové, nezávislé dôkazy v podstate potvrdili jej dávny pôvod. „Toto teleso je staršie než Slnečná sústava. Je to najstaršia kométa, akú sme kedy videli,“ hovorí vedkyňa.
Vysoký vek kométy zároveň naznačuje, že stavebné prvky planét existovali už počas prvých 2 miliárd rokov po veľkom tresku, dodáva Susanne Pfalzner, astrofyzička zo Superpočítačového centra v Jülichu, ktorá sa na novom výskume takisto nepodieľala. Keďže ani najvýkonnejšie ďalekohľady nedokážu v dávnych hviezdnych sústavách zazrieť telesá veľkosti komét, medzihviezdne objekty, ktoré k nám prichádzajú, ponúkajú jedinú možnosť, ako toto obdobie skúmať, pokračuje Pfalzner.
Hoci odborníci dosiaľ identifikovali len tri medzihviezdne objekty, všetko nasvedčuje tomu, že v Slnečnej sústave sa takýchto telies nachádza obrovské množstvo, hovorí Seligman. Vedci očakávajú, že keď Observatórium Very C. Rubinovej začne svoj desaťročný prieskum oblohy, mohlo by objaviť 50 alebo aj viac medzihviezdnych návštevníkov. Nové možnosti ich pozorovania môže priniesť aj misia NASA Near-Earth Object Surveyor, ktorá odštartuje už v roku 2027, pokračuje Seligman.
Dovtedy nám nové poznatky o kométe 3I/ATLAS ponúkajú zatiaľ najlepší obraz o tom, z čoho sa skladajú iné planetárne sústavy a za akých podmienok mohli vzniknúť. „Našu Slnečnú sústavu považujeme v rámci galaxie za jedinečnú a stále je to jediná planetárna sústava, o ktorej vieme, že je obývateľná. S každým medzihviezdnym objektom však lepšie chápeme, aké sú šance, že aj inde vzniknú telesá s podmienkami priaznivými pre vznik života,“ hovorí Cordiner.
