Skupina astronómov chcela pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu pozorovať kométu. Pozorovací čas síce dostali, no keď mali pozorovania uskutočniť, ukázalo sa, že pre určité obmedzenia nemôže orbitálne observatórium sledovať vybraný objekt. Preto si našli náhradný cieľ, kométu C/2025 K1 (ATLAS), a táto voľba sa ukázala byť ešte úspešnejšia, než čakali. Keď totiž dostali údaje z pozorovaní, na svoje veľké prekvapenie zistili, že sa kométa rozpadla najmenej na päť častí.
Snímky vznikli v jednodňových odstupoch od 8. do 10. novembra 2025. Astronómovia očakávali, že uvidia jediné jadro, no namiesto toho s úžasom zistili, že je rozlomené na viacero častí. Zmeny boli zreteľné aj zo dňa na deň. V prvý deň boli viditeľné ešte štyri časti, pri druhom pozorovaní sa však najjasnejšia z nich rozdelila na dve a pri treťom už jeden z úlomkov zoslabol.
Kométy sú v podstate zhluky kameňov a prachu, ktoré drží pohromade ľad, napríklad zamrznutá voda, oxid uhličitý a ďalšie látky. Keď sa priblížia k Slnku, ľad v pevnom jadre sa mení na plyn. Tento proces sa nazýva sublimácia a vytvára hmlistý obal okolo jadra, teda kómu, aj dlhý chvost. Keďže však ľad funguje ako lepidlo, ktoré drží jadro pohromade, pri jeho sublimácii sa môžu uvoľňovať kusy horniny. Niekedy sa kométa dostane tak blízko k Slnku, že stratí toľko ľadu, až sa jej jadro prakticky rozpadne. Zvyčajne sa to stáva v perihéliu alebo v jeho blízkosti, keď je kométa najbližšie k našej hviezde. K1 sa v tomto prípade rozpadla približne mesiac po prechode týmto bodom. Vtedy sa nachádzala približne vo vzdialenosti zodpovedajúcej obežnej dráhe Merkúra, kde bola stále vystavená intenzívnemu teplu.
Ďalšou zaujímavosťou tohto telesa je, že ide o hyperbolickú kométu. Znamená to, že jej dráha má tvar hyperboly: pohybuje sa príliš rýchlo na to, aby ju gravitácia Slnka udržala, a preto vyletí do medzihviezdneho priestoru. Pravdepodobne obiehala okolo Slnka niekoľko miliárd rokov, no nedávno dostala impulz, ktorý ju zrýchlil natoľko, že prekročila únikovú rýchlosť.
Takéto náhodné pozorovanie môže byť veľmi užitočné. Hubble zvyčajne zachytí rozpadajúce sa kométy až dlho po samotnej udalosti, pretože presmerovanie ďalekohľadu na nový cieľ si vyžaduje čas. V tomto prípade sa však kométa začala rozpadať len o niekoľko dní skôr, takže načasovanie bolo ideálne. Astronómovia dokonca zaznamenali aj zjasnenia sprevádzajúce rozpad. Dochádza k nim, keď sa odhalí jasnejší ľad spod povrchu a náhle uvoľnené veľké množstvo prachu odráža viac slnečného svetla.
Materiál kométy pritom obsahuje oveľa menej uhlíka než väčšina komét v Slnečnej sústave. Je to zaujímavé, pretože nízky obsah uhlíka sa zvyčajne pozoruje pri medzihviezdnych kométach. Hyperbolická dráha spolu s touto skutočnosťou pripúšťa možnosť, že teleso pôvodne obiehalo okolo inej hviezdy, odkiaľ bolo vymrštené, a odvtedy putuje medzihviezdnym priestorom. Zvláštne však je, že jeho dráha nie je superhyperbolická, ako by sa v takomto prípade očakávalo. Zároveň však platí, že dosiaľ sme spoľahlivo identifikovali len troch takýchto medzihviezdnych návštevníkov, takže nemáme veľa údajov o tom, ako sa v skutočnosti správajú.
Tieto pozorovania sú však celkovo veľmi dôležité. Sledovanie kométy počas výbuchu aktivity a rozpadu môže odborníkom odhaliť, ako vyzerá jej vnútro. Ak navyše skutočne ide o medzihviezdnu kométu, údaje budú ešte zaujímavejšie.
