Keď západnú Afriku v roku 2014 zasiahla najväčšia zaznamenaná epidémia eboly, ktorá si vyžiadala viac ako 11-tisíc obetí, svet si mohol vydýchnuť po tom, čo klinická štúdia prvýkrát potvrdila, že vakcína dokáže účinne predchádzať tomuto vírusovému ochoreniu. Neočakávalo sa však, že táto vakcína poskytne významnú ochranu pred ebolavírusom Bundibugyo (BDBV), ktorý sa v apríli 2026 objavil v Konžskej demokratickej republike. Vedci napriek tomu dúfali, že s inými experimentálnymi vakcínami zopakujú úspech z roku 2014 a opäť nájdu riešenie, ktoré zachráni životy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 17. mája vyhlásila epidémiu vírusu Bundibugyo za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu a následne usporiadala aj neverejné stretnutie s odborníkmi na vakcíny, aby prediskutovali možné riešenia.
„Musíme urýchlene začať príslušné klinické skúšania s vhodnými kandidátnymi vakcínami.“
– uviedla Helen Rees, výskumníčka v oblasti vakcín z Witwatersrandskej univerzity, ktorá sa na stretnutí zúčastnila.
Vakcína proti ebole, ktorá sa osvedčila v roku 2014, odvtedy pomohla zvládnuť viacero epidémií. Účinná sa však ukázala iba proti druhu Zaire, jednému zo štyroch druhov tohto vírusového rodu, ktoré spôsobujú ochorenie u ľudí. (Ďalšími tromi sú BDBV, Sudan a Taï Forest.) Prvý známy prípad novej epidémie v Konžskej demokratickej republike identifikovali 24. apríla a až v piatok 22. mája vedci potvrdili, že ochorenie spôsobuje BDBV. Do vydania pôvodného článku zaznamenali takmer 500 podozrivých prípadov vrátane dvoch osôb, ktoré vycestovali do Ugandy, a viac ako 130 úmrtí, ktoré mohli s epidémiou súvisieť.
Účastníci stretnutia WHO diskutovali o viacerých vakcínach, ktoré v experimentoch za predchádzajúcich 15 rokov v rôznej miere chránili opice pred BDBV. Tieto výskumy však prebiehali na malom počte zvierat a najsľubnejšie výsledky priniesli experimentálne vakcíny, ktoré ešte neboli schválené na použitie u ľudí.
Nie je hrot ako hrot
Všetky vakcíny, o ktorých sa vtedy uvažovalo, obsahujú povrchový hrotový proteín ebolavírusov. V jednej štúdii testovali skorú verziu vakcíny proti ebolavírusu Zaire, pri ktorej gén pre hrotový proteín vložili do genómu neškodného vírusu vezikulárnej stomatitídy (VSV). Vakcína dosiahla len čiastočný úspech: pred smrťou ochránila tri zo štyroch opíc, ktoré zámerne infikovali BDBV v rámci takzvaného záťažového experimentu. Všetky však ochoreli a vírus mali aj v krvi, čo znamená, že pravdepodobne zostali infekčné.
Odborníkov príliš neprekvapilo, že táto vakcína proti vírusu Zaire fungovala len čiastočne. Sekvencie génov kódujúcich hrotový proteín vírusov Zaire a Bundibugyo sa totiž líšia približne o 30 %. „V doterajších diskusiách som od nikoho nepočula, že by sme mali nasadiť túto vakcínu,“ uviedla Rees.
V neskoršom experimente testovali VSV, ktorý lepšie zodpovedal situácii pri tejto epidémii: namiesto génu pre proteín vírusu Zaire použili gén BDBV. Vakcína účinne ochránila všetky tri opice infikované BDBV.
„Podľa očakávania sme dosiahli fantastický výsledok: žiadne ochorenie, žiadna vírusová nálož, nič.“
– uviedol virológ Thomas Geisbert z lekárskej fakulty Texaskej univerzity, ktorý spolu s kolegami opísal výskum v štúdii uverejnenej v decembrovom čísle časopisu PLOS Neglected Tropical Diseases z roku 2013. V čase vydania pôvodného článku však ešte nebola k dispozícii kandidátna vakcína proti BDBV v „klinickej kvalite“, teda taká, ktorú by bolo možné testovať aj na ľuďoch.
Ďalšou možnosťou bola kombinácia dvoch vakcín, z ktorých ani jedna nebola pre danú situáciu ideálna. V tom istom článku z roku 2013 Geisbert a jeho kolegovia uviedli podobný úspech proti BDBV u troch opíc. Najprv im podali VSV nesúci gén pre hrotový proteín vírusu Sudan a o dva týždne neskôr posilňovaciu dávku VSV s génom pre hrotový proteín vírusu Zaire.
Kombinované riešenie?
Nezisková organizácia IAVI, ktorá vyvíja vakcíny, mala k dispozícii zásoby jednej kandidátnej vakcíny proti ebolavírusu Sudan v klinickej kvalite. Túto vakcínu už testovali v menších klinických štúdiách v Spojených štátoch a Ugande. Krajina zasiahnutá epidémiou BDBV by teda teoreticky mohla zopakovať experiment z roku 2013 na ľuďoch: obyvateľom by najprv podali vakcínu proti druhu Sudan a potom vakcínu proti vírusu Zaire.
Vzhľadom na závažnosť situácie a chýbajúce medicínske prostriedky zamerané priamo na vírus Bundibugyo by stálo za to túto možnosť preskúmať, uviedol riaditeľ IAVI Mark Feinberg. Ak by orgány verejného zdravotníctva požiadali o kandidátnu vakcínu IAVI proti vírusu Sudan, organizácia by ju podľa Feinberga poskytla.
César Muñoz-Fontela, vírusový imunológ z Inštitútu tropickej medicíny Bernharda Nochta, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí WHO, však vyjadril vážne výhrady voči tejto takzvanej stratégii prime-boost, teda základnému očkovaniu nasledovanému posilňovacou dávkou.
„Nemáme dostatok dôkazov, že poskytuje ochranu. Naozaj si myslíme, že tri opice stačia na takéto rozhodnutia?“
– pýtal sa odborník. Dodal tiež, že hladiny potenciálne ochranných protilátok boli v experimentoch na opiciach nízke.
Muñoz-Fontela sa obával aj toho, že ak táto stratégia pri epidémii vírusu Bundibugyo zlyhá, môže to podkopať dôveru v už schválené vakcíny proti ebole aj pri neskorších epidémiách spôsobených druhom Zaire. „Na testovanie stratégie prime-boost potrebujeme naozaj veľmi presvedčivé vedecké údaje. Získať si dôveru komunít trvalo mnoho rokov a o všetko môžeme prísť, ak nebudeme postupovať správne,“ uviedol vedec.
Obavy z tohto nápadu mala aj Beth-Ann Coller, ktorá bola riaditeľkou globálneho klinického vývoja v spoločnosti Merck v čase, keď firma uviedla na trh vakcínu proti ebolavírusu Zaire. „Veľmi by som si želala, aby už bola vakcína proti BDBV pripravená!“ uviedla Coller, ktorá v roku 2023 odišla do dôchodku.
***
Ďalšie potenciálne vakcíny proti BDBV však boli od použitia u ľudí ešte vzdialenejšie. Jeden výskumný tím Oxfordskej univerzity získal v januári od Európskej únie a neziskovej organizácie CEPI, ktorá sa venuje boju proti epidémiám, grant vo výške 26,7 milióna dolárov na vývoj vakcín proti BDBV a viacerým ďalším filovírusom. Oxfordskí vedci v spolupráci so spoločnosťou Moderna pracovali na vývoji mRNA vakcíny využívajúcej mediátorovú RNA. Zároveň s indickou spoločnosťou SII plánovali vložiť gén pre hrotový proteín BDBV do šimpanzieho adenovírusu na účely klinického skúšania.
SII, najväčší výrobca vakcín na svete, podľa vtedajších správ ešte nedostal z Oxfordu „východiskový“ vírus potrebný na výrobu prípravku. Na rozbehnutie výroby a dodanie by potreboval približne 30 dní. Molekulárna genetička Teresa Lambe, ktorá vedie oxfordský tím, uviedla, že pracujú tak rýchlo, ako sa len dá. Keďže SII je mimoriadne dobre pripravený na rýchlu výrobu vakcíny, po dokončení práce oxfordského tímu by mohla byť očkovacia látka k dispozícii veľmi skoro.
