Slnečná sústava je plná veľkých telies: nájdeme v nej planéty, trpasličie planéty aj veľké mesiace. Ak započítame aj asteroidy a ďalšie vesmírne skaly, hovoríme o miliónoch objektov. Tieto úlomky hornín naznačujú, že v slnečnej sústave kedysi existovala aspoň jedna ďalšia pomerne veľká kamenná planéta.
Dnes v našej sústave poznáme štyri kamenné planéty: Merkúr, Venušu, Mars a Zem. Vieme, že v ranom období slnečnej sústavy existovalo aj ďalšie veľké teleso, ktoré dostalo meno Theia. Táto planéta veľkosťou podobná Marsu narazila do Zeme a tak vznikol Mesiac. Podľa odborníkov však musel existovať ešte aspoň jeden podobný objekt.
Angrity sú vzácnym typom meteoritov. Z viac než 80.000 meteoritov v zbierkach je známych iba 68 takýchto exemplárov. Obsahujú málo oxidu kremičitého, ktorý je hlavnou zložkou Zeme, Marsu a kamenných planét. Odborníci z toho predtým usudzovali, že angrity mohli pochádzať z pomerne malého asteroidu s polomerom možno 200 kilometrov. Na základe nových výsledkov však vedci už považujú túto možnosť za dosť nepravdepodobnú.
Astronómovia analyzovali angritový meteorit nájdený na Sahare, známy ako Northwest Africa (NWA) 12774, keď objavili niečo mimoriadne. Zistili v ňom prítomnosť klinopyroxénu, ktorý sa nachádza v zemskom plášti a kôre. Zdá sa, že tento nezvyčajný minerál má neuveriteľne vysoký obsah hliníka. Výskumníci zrekonštruovali tlak, pri ktorom mohol vzniknúť, a odhadli ho na 17,5 kilobaru. To je približne 17,5-násobok tlaku na dne Mariánskej priekopy.
Takýto tlak je možný iba v prípade, že materské teleso malo priemer aspoň 2.000 kilometrov. Bolo teda podstatne väčšie než trpasličia planéta Ceres, najväčšie teleso pásu asteroidov. „Je neuveriteľné predstaviť si, že kedysi existoval taký obrovský svet,“ uviedol Aaron Bell, výskumný profesor na Katedre vied o Zemi na CU Boulder. „O jeho existencii vieme len preto, že niekoľko jeho úlomkov náhodou dopadlo na Zem. Tieto meteority uchovávajú dôkazy o úplne odlišnej vývojovej ceste, ktorou sa mohli uberať rané planéty.“
Materská planéta mohla byť ešte väčšia. Ďalšie chemické dôkazy odhalili prítomnosť kryštálov, ktoré nemohli vzniknúť príliš hlboko vo vnútri planéty. Kombinácia malej hĺbky a mierne zvýšeného tlaku naznačuje, že „stratená“ planéta mohla mať polomer 1.800 kilometrov. Bola by tak porovnateľná s Mesiacom, hoci by sa veľkosťou ani nepribližovala Marsu, ktorého polomer dosahuje 3.300 kilometrov. Kam tento objekt zmizol, nevieme. Jediným dôkazom jeho existencie je hŕstka meteoritov.
„V zásuvkách leží množstvo meteoritov, ktoré ešte nikto dôkladne nepreskúmal, takže pravdepodobne existovali aj ďalšie podobné protoplanéty, o ktorých nevieme,“ hovorí Bell. Predmetné teleso sa skutočne stratilo. Možno sa rozpadlo už veľmi skoro a pri vzniku kamenných planét sa do nich dostali iba malé časti z neho. Možno sa aj formovalo inak, čo by mohlo vysvetľovať odlišné zloženie angritov. „Materiály, z ktorých sa angrity skladajú, sa zásadne líšia od zložiek Zeme a Marsu. To poukazuje na samostatnú a odlišnú vývojovú cestu vzniku planét v ranej histórii našej slnečnej sústavy,“ pokračuje odborník.
