Klinicky mŕtvy 53-ročný muž sa stal prvým človekom, ktorý dostal dve obličky a celú pečeň z geneticky modifikovanej ošípanej. Počas experimentu, ktorý sa uskutočnil so súhlasom rodiny, sa podarilo udržať funkcie jeho orgánov takmer päť dní. Podľa štúdie, ktorá opisuje výsledky, sa počas prvých 24 hodín neobjavili žiadne známky odmietnutia transplantovaných orgánov.
Väčšina zákrokov, pri ktorých sa človeku transplantuje prasací orgán – takzvaných xenotransplantácií –, sa týka len jedného orgánu. Prasacie orgány doteraz dostalo len málo ľudí. Išlo o srdce, obličky, časť pečene či pľúca a v Spojených štátoch aj Číne v súčasnosti prebiehajú klinické štúdie so žijúcimi ľuďmi.
Transplantácia prasacej obličky a pečene počas jedného zákroku je jedinečná, hovorí Leonardo Riella, lekár a výskumník z Massachusetts General Hospital, ktorý v roku 2024 viedol tím, ktorý ako prvý transplantoval prasaciu obličku žijúcemu človeku. Transplantácia viacerých orgánov je zložitejšia než transplantácia jediného: zákrok trvá dlhšie, čím sa zvyšuje riziko komplikácií. Pacienti, ktorí potrebujú transplantáciu viacerých orgánov, sú navyše často vo vážnejšom stave, dodáva odborník.
Štúdia dokazuje, že xenotransplantácia viacerých orgánov je možná, hovorí Wayne Hawthorne, chirurg a výskumník v oblasti transplantácií z Univerzity v Sydney. Transplantácie viacerých ľudských orgánov sa už vykonávajú, darcovských orgánov je však dlhodobo nedostatok. Preto výskumné tímy začali skúmať využitie prasacích obličiek.
Muž, ktorý dostal prasacie orgány, trpel závažným chronickým ochorením obličiek. Neskôr utrpel krvácanie do mozgu a lekári následne potvrdili, že jeho mozog už nefunguje. Pečeň mal zdravú, a tak ju transplantovali pacientovi čakajúcemu na darcovský orgán. Muž dostal orgány z ošípanej, ktorej genóm upravili na šiestich miestach. Pridali doň tri ľudské gény, aby znížili riziko problémov so zrážaním krvi, a odstránili tri prasacie gény, aby zabránili odmietnutiu orgánov.
Podľa správy čínskeho tímu, ktorý experiment uskutočnil, začala prasacia pečeň do 19 hodín od transplantácie produkovať žlč a vykazovala známky normálneho fungovania. Hladiny kreatinínu a močoviny, ktoré mal muž v dôsledku ochorenia obličiek zvýšené, sa po transplantácii prasacích obličiek vrátili do normálu. To naznačuje, že aj tieto orgány začali fungovať.
Po 36 hodinách od operácie však výskumný tím zaznamenal prvé známky odmietania orgánov. Prasacie bunky v pečeni a obličkách napríklad postupne nahrádzali ľudské bunky, čo naznačuje, že mužov imunitný systém rozpoznal orgány ako cudzie. V prasacej pečeni pozorovali aj menšie ložiská odumretého tkaniva a tvorbu krvných zrazenín.
Autori tiež zistili, že v transplantovaných orgánoch vzrástlo množstvo imunitných buniek označovaných ako S100A12+, ktoré sa podieľajú na zápale. Podľa ich predstavy by sa na tieto bunky dalo cieliť liekmi, aby sa znížilo dlhodobé riziko odmietnutia orgánov.
Podľa Riellu sa xenotransplantácie viacerých orgánov v blízkej budúcnosti pravdepodobne nestanú bežnými, pretože takýto zákrok je mimoriadne zložitý a riskantný aj pri použití ľudských orgánov. Z dlhodobého hľadiska však môže tento postup nepochybne pomôcť ľuďom so zlyhaním pečene, ktoré môže viesť aj k zlyhaniu obličiek, hovorí výskumník.
Výskumný tím, ktorý štúdiu uskutočnil, plánuje ďalšie zákroky na klinicky mŕtvych ľuďoch a živých opiciach, kým začne operovať žijúcich ľudí. Musí pritom potvrdiť aj to, že nehrozí prenos vírusov či baktérií z prasacích orgánov na ľudí.
