Čínska sonda Tianwen-2 už oficiálne dorazila ku Kamoʻoalewe, jednému z „kvázimesiacov“ Zeme, ktorý je od nás zvyčajne niekoľko desiatok ráz ďalej než Mesiac. Vieme o ňom už desaťročie, no teraz si ho konečne môžeme prezrieť naozaj zblízka, keďže Tianwen-2 sa nachádza približne 20 kilometrov od tohto telesa. Priemer Kamoʻoalewy sa odhaduje na 16–20 metrov, takže ide o dosiaľ najmenší objekt, ktorý navštívila kozmická sonda. Spomedzi známych kvázimesiacov Zeme sa javí ako najstabilnejší: v blízkosti našej planéty sa zdržiava už celé storočie a môže tam zostať ešte ďalšie stáročia.
Čo však robí z telesa kvázimesiac? Kamoʻoalewa je od našej planéty vzdialená 38- až 100-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Je teda dosť blízko na to, aby sa radila medzi blízkozemské objekty, označované skratkou NEO, a pri pohľade zo Zeme sa zdá, akoby okolo nej obiehala. V skutočnosti je však táto vzdialenosť príliš veľká na to, aby na ňu mala gravitačná príťažlivosť našej planéty výrazný vplyv. Hoci teda zemská gravitácia na toto kamenné teleso do istej miery pôsobí, v skutočnosti len obieha okolo Slnka podobnou rýchlosťou ako my. Zároveň je dostatočne blízko na to, aby vyvolávala dojem, že je gravitačne viazaná na našu planétu. V tomto ohľade sa zásadne líši od Mesiaca, ktorý je jednoznačne gravitačne viazaný na Zem. Kamoʻoalewa však môže mať s naším skutočným prirodzeným satelitom veľmi úzke spojenie.
„Na základe spektroskopických dôkazov sa predpokladá, že kvázimesiac (469219) Kamo‘oalewa je materiál vyvrhnutý pri dopade telesa na povrch Mesiaca. Túto hypotézu podporujú aj dynamické simulácie a simulácie vzniku kráterov,“ vysvetľujú autori štúdie venovanej tejto téme. „Ak skutočne existuje populácia blízkozemských objektov pochádzajúcich z Mesiaca, umožnilo by to prepojiť výskum Mesiaca s výskumom NEO. Prispelo by k tomu skúmanie procesov pri vzniku kráterov — aké materiály sa vyvrhujú, v akom stave a z akej hĺbky — aj spresňovanie modelov zdrojových oblastí NEO. To by pomohlo odborníkom na planetárnu obranu aj vedcom, ktorí sa snažia určiť vek mesačného povrchu.“
A práve tu prichádza na rad Tianwen-2. V mesiacoch nasledujúcich po júli 2026 sa mala sonda druhej čínskej medziplanetárnej misie ku Kamoʻoalewe ešte viac priblížiť a následne pristáť na jej povrchu, aby odobrala vzorku. Na zber materiálu z povrchu tohto drobného telesa použije dve metódy. Prvou je „touch-and-go“ (dotyk a odlet), ktorú už využili sondy OSIRIS-REx aj Hayabusa2, druhou „anchor and attach“ (ukotvenie a prichytenie). Tá sa na asteroide ešte nikdy nepoužila.
Sonda sa potom v apríli 2027 vydá na ďalšiu cestu a k Zemi vyšle návratovú sondu so vzorkou, ktorej hmotnosť by mala byť približne 100 gramov. Vzorka môže potvrdiť, či bolo toto teleso pôvodne súčasťou nášho Mesiaca. Samotná Tianwen-2 bude medzitým pokračovať ďalej a podľa očakávaní v roku 2035 dorazí k 311P/PanSTARRS, malej kométe v hlavnom páse asteroidov. Aj tam môže pomôcť vyriešiť významnú záhadu: 311P/PanSTARRS patrí k hŕstke známych komét, ktoré majú podľa niektorých indícií vlastný drobný mesiac.
