Blue Origin vo štvrtok 28. mája večer vykonávala na svojej základni na Floride statickú skúšku motorov rakety, keď sa kozmický nosič premenil na mohutnú ohnivú guľu. Časti rakety New Glenn odleteli do veľkej vzdialenosti a množstvo trosiek skončilo v mori aj v neďalekých pobrežných krovinách. Odborníci z Blue Origin, NASA a ďalších organizácií zapojených do projektu už začali podrobnejšie vyhodnocovať škody a zbierať úlomky rakety.
Odstraňovanie následkov však nebude jednoduché ani v prenesenom zmysle. Dôsledky katastrofy totiž ďaleko presahujú samotnú Blue Origin. Neúspešná skúška predstavuje problém nielen pre spoločnosť, ale aj pre NASA a celý americký vesmírny priemysel. Môže zásadne ovplyvniť smerovanie amerického vesmírneho programu, ktorý v poslednom čase nabral nový dych. Ars Technica zhrnula, aký vážny je problém a aké možnosti zostávajú.
Bez štartovacej rampy aj rakety
Zakladateľ SpaceX Elon Musk mal dobrý dôvod, keď pred úplne prvým štartom rakety Falcon Heavy v roku 2018 označil za úspech už to, ak raketa opustí štartovaciu rampu. „Dúfam, že sa dostane dosť ďaleko na to, aby ju nepoškodila. Úprimne, už to by som považoval za víťazstvo,“ povedal. Podobne uvažoval aj pred prvým štartom Starship: za úspech mali považovať čokoľvek, čo nezničí štartovaciu rampu.
Veľké rakety dokážu aj poriadne vybuchnúť a pozemná infraštruktúra je náročnou, no často podceňovanou súčasťou raketových štartov. Práve v tom spočíva jeden z problémov: viaceré zdroje potvrdili, že štartovacia rampa LC-36A spoločnosti Blue Origin na Floride utrpela značné škody. Spoločnosť do tohto zariadenia investovala roky práce a najmenej niekoľko stoviek miliónov dolárov. Len rozmery obrovských bleskozvodných veží si možno sotva predstaviť.
Blue Origin pritom pre New Glenn nemá inú štartovaciu rampu. Hoci už začala prípravné práce v neďalekom areáli LC-36B a plánuje vybudovať ďalšiu rampu na Vandenbergovej vesmírnej základni v Kalifornii, tieto projekty sú ešte len na začiatku. Obnova poškodenej rampy alebo dokončenie nového zariadenia pravdepodobne potrvá najmenej rok, skôr však aspoň 15 mesiacov. A to aj pri značnom úsilí Blue Origin a využití takmer nevyčerpateľných zdrojov Jeffa Bezosa.
Natíska sa otázka, prečo je táto neúspešná skúška okrem poškodenia rampy takým veľkým problémom, keď napríklad v SpaceX nie sú výbuchy rakiet ničím nezvyčajným a zdanlivo nespôsobujú podobné ťažkosti. Dôvodom je, že Blue Origin pri vývoji New Glenn zvolila tradičnejší postup. SpaceX, naopak, využíva iteratívny vývoj založený na skúšaní hardvéru, štartoch, zlyhaniach a následných opravách. Prvý stupeň New Glenn počas prvých troch letov fungoval takmer bezchybne, a preto pôsobil ako vyzreté riešenie.
Blue Origin sa tak dostala do bodu, keď na druhú polovicu roka 2026 plánovala štarty takmer každý mesiac. Chcela nimi pokryť objednávky NASA, Amazonu či AST SpaceMobile aj vlastné interné potreby.
Keďže pre technický problém nebola prevádzkyschopná ani raketa Vulcan spoločnosti United Launch Alliance, po havárii zostala SpaceX so svojimi raketami Falcon 9 a Falcon Heavy jediným poskytovateľom, ktorý mohol zabezpečovať všetky americké štarty v strednej a ťažkej nosnej kategórii.
Situáciu okolo Vulcanu navyše komplikuje možnosť, že príčinou zlyhania z 28. mája bol centrálny motor. Ak by sa to potvrdilo, vážny problém by to predstavovalo aj pre United Launch Alliance, pretože jej raketa používa rovnako ako New Glenn motory BE-4.
Modrý Mesiac?
Blue Origin zabezpečuje aj nákladnú dopravu pre program Artemis agentúry NASA a mala zohrať kľúčovú úlohu už v úplných začiatkoch budovania plánovanej mesačnej základne. Keďže jej pristávací modul má teoreticky dopraviť na povrch Mesiaca až 3 tony užitočného nákladu, mohol pripraviť pôdu pre väčší modul schopný dopraviť na náš prirodzený satelit aj ľudí.
NASA koncom mája oznámila, že pri misii Moon Base I využije pristávací modul Blue Moon Mark 1 vyvíjaný spoločnosťou Blue Origin. Firme zároveň pridelila 280,4 milióna dolárov na dopravu dvoch roverov na Mesiac v roku 2028.
S týmto pristávacím modulom sa plánuje aj množstvo ďalších misií. K Mesiacu ho mala podľa plánov vynášať raketa New Glenn.
Dala by sa na tento účel použiť iná raketa? Falcon Heavy od SpaceX aj Vulcan od United Launch Alliance by teoreticky dokázali dopraviť modul k susednému nebeskému telesu. Ako sme však už spomenuli, osud Vulcanu je rovnako neistý ako osud New Glenn. Navyše naň čaká dlhý rad ďalších projektov.
Pri Falcon Heavy by zasa mohli vzniknúť problémy s kompatibilitou. Mark 1 poháňa motor BE-7 spaľujúci kvapalný vodík a kvapalný kyslík. Horný stupeň rakety Falcon však používa kerozín, a preto nie je jasné, do akej miery možno tieto dva systémy skombinovať. Navyše nie je veľmi pravdepodobné, že by Blue Origin dobrovoľne spolupracovala na riešení so svojím priamym konkurentom SpaceX.
Čakanie na odvoz
Pre spomínané problémy s Mark 1 treba počítať buď s výrazným meškaním, alebo s úplným prepracovaním úvodných fáz programu mesačnej základne. Plánované rovery vyvíjané spoločnosťami Astrolab a Lunar Outpost napríklad vážia približne 1 tonu. Takúto prepravnú kapacitu majú iba Mark 1 a kozmická loď Starship od SpaceX.
To všetko môže mať zásadné dôsledky aj pre neskoršie pilotované misie programu Artemis. NASA pred haváriou upravila misiu Artemis III tak, aby sa kozmická loď Orion mohla na nízkej obežnej dráhe Zeme stretnúť s pilotovanými pristávacími systémami vyvíjanými spoločnosťami Blue Origin (Blue Moon) aj SpaceX (Starship). NASA podľa všetkého odhodlane smeruje k štartu misie v roku 2027. Mená štvorčlennej posádky mala oznámiť v júni 2026.
Po havárii je však takmer isté, že pristávací modul Blue Moon nebude na takúto misiu pripravený ani počas 18 mesiacov od výbuchu. NASA sa musí rozhodnúť, či počká na Blue Origin, alebo bude pokračovať výlučne so Starship.
Pokiaľ ide o samotné pristátie na Mesiaci v rámci misie Artemis IV, havária komplikuje aj to. Ťažko si predstaviť scenár, v ktorom by Blue Origin do roku 2028 dokončila pristávací modul Blue Moon schopný prepravovať ľudí. Aj keby vývoj hardvéru napredoval dobre, spoločnosť by musela vykonať letové skúšky s Blue Moon Mark 1. Tie však havária odsunula na neurčito.
Viacerí vysokopostavení predstavitelia NASA považovali za najlepšiu možnosť pre Artemis IV plán Blue Origin, ktorý počítal so zjednodušenou verziou pristávacieho modulu Mark 2. Tá totiž nevyžaduje dopĺňanie paliva vo vesmíre. Po havárii je však osud plánov NASA, podobne ako veľkej časti amerického vesmírneho priemyslu, v rukách SpaceX. Otázkou zostáva, či spoločnosť dokáže splniť svoje záväzky týkajúce sa Starship a zachrániť americký vesmírny program.
