Astronómovia vrátane členov programu NASA na pozorovanie blízkozemských objektov (NEO) už desaťročia skúmajú oblohu a pátrajú po potenciálne nebezpečných objektoch, ktoré by mohli našej planéte spôsobiť značné škody. Zatiaľ žiadny taký nenašli a podľa NASA nepredstavujú známe asteroidy hrozbu ani v nasledujúcich 100 rokoch.
Z tohto pohľadu sa projekt môže zdať tak trochu stratou času. Odborníci už strávili pozorovaním oblohy nespočetné hodiny a nenašli jediný asteroid, ktorý by hrozil apokalypsou. Môžeme sa teda pýtať, aký zmysel má pokračovať. Okrem ochrany planéty nám však takéto nepretržité pozorovania prinášajú aj množstvo poznatkov o slnečnej sústave a asteroidoch. Marcelo de Oliveira Souza napríklad vo svojej novej štúdii pri skúmaní dráhy jedného takéhoto telesa objavil niekoľko zaujímavostí, ktoré by mohli pomôcť skrátiť cestu na Mars.
Pri prvom spozorovaní asteroidov je ich dráha ešte značne neistá. Názorným príkladom je asteroid 2024 YR4, ktorý vyvolal veľký rozruch, keď prvé pozorovania naznačovali 3,1 % pravdepodobnosť zrážky so Zemou. Presnejšie údaje o jeho dráhe ju však neskôr znížili takmer na nulu. Odborníci následne predpovedali 4,3 % pravdepodobnosť zrážky s Mesiacom, no aj tá napokon klesla takmer na nulu. Hlavným problémom sú neistoty v pozorovaniach. Astronómovia modelujú dráhy telies hneď po ich objavení, ďalšie pozorovania však tieto modely výrazne spresňujú a odhaľujú skutočnú trasu.
Keď astronómovia prvýkrát spozorovali blízkozemský asteroid 2001 CA21 a zrekonštruovali jeho dráhu, ukázalo sa, že má pomerne pestrú cestu. Prechádza totiž nielen okolím Zeme, ale križuje aj dráhu Marsu. Hoci odvtedy jeho dráhu výrazne spresnili, Oliveira Souza zistil, že pôvodné výpočty sú stále veľmi užitočné.
Souza skúmal, či by predpovedaná dráha tohto asteroidu mohla poslúžiť pri plánovaní misií na Mars. Analyzoval pritom tri možné termíny v rokoch 2027, 2029 a 2031. Ide o obdobia, keď je Mars v opozícii, čo znamená, že Zem sa nachádza medzi Slnkom a Marsom a obe planéty sú k sebe najbližšie. Dochádza k tomu približne každých 26 mesiacov.
„Zo skúmaných dráh spĺňa podľa zvolených kritérií energetické aj geometrické požiadavky iba konfigurácia z roku 2031,“ vysvetľuje Oliveira Souza. „V tomto časovom intervale boli identifikované dve úplné a dynamicky uzavreté architektúry letu Zem – Mars – Zem: rýchla konfigurácia s trvaním 153 dní (33 + 30 + 90 dní) a uskutočniteľnejšia konfigurácia s trvaním 226 dní (56 + 35 + 135 dní).“
Stručne povedané, na základe prvých údajov o asteroide existujú dve možné trasy, po ktorých by sme sa mohli dostať na Mars a späť za menej než rok. Hoci je to samo osebe veľmi zaujímavé, hlavným cieľom Oliveiru Souzu bolo preskúmať, či sa dajú počiatočné údaje o asteroidoch a ich predpovedané dráhy využiť pri plánovaní misií.
„Počiatočné modely dráh malých telies môžu skrývať prirodzené heliocentrické geometrické usporiadania, ktoré pomáhajú usporiadať a identifikovať rýchle medziplanetárne trasy v rámci tradične prehľadávaných súborov dráh,“ hovorí Oliveira Souza. „Prístup vyvinutý v tejto práci poskytuje inovatívny a zovšeobecniteľný rámec na skúmanie toho, či sa podobné vzory nachádzajú aj v konfiguráciách dráh ďalších podobných telies.“
