Čínsky štátny raketový gigant, ktorý vyrába rakety rodiny Long March, 10. júla 2026 oznámil, že sa mu v Juhočínskom mori po prvý raz podarilo zachrániť opakovane použiteľný nosný stupeň rakety orbitálnej triedy. Prelomová misia sa začala štartom rakety Long March 10B z komerčného kozmodrómu Wenchang na ostrove Hainan.
Približne 64 metrov vysoká raketa so siedmimi motormi spaľujúcimi kerozín odštartovala o 12.15 miestneho času. Zhruba o desať minút neskôr sa nosný stupeň Long March 10B vrátil z vesmíru a autonómne sa naviedol do štvornohej konštrukcie upevnenej na lodi pri pobreží. Laná napnuté nad loďou do podoby mriežky raketu zachytili, zatiaľ čo vypínala motory. Horný stupeň medzitým pokračoval v lete a vyniesol na obežnú dráhu náklad s označením CX-26, ktorého účel nie je známy. Čínski predstavitelia označili let za úplný úspech.
Pribúdajú ďalší
„Je to historický deň pre čínsky vesmírny program!“ napísala na sieti X hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. „Čínska raketa Long March 10B úspešne absolvovala svoj prvý let a jej prvý stupeň sa podarilo zachrániť pomocou siete. Ide o prvý riadený návrat a záchranu raketového stupňa v našej krajine. Je to obrovský skok na trhu opakovane použiteľných nosných rakiet.“
Pristátím 10. júla sa Čínska spoločnosť pre kozmickú vedu a technológie (CASC) spolu so svojou dcérskou organizáciou, Čínskou akadémiou technológie nosných rakiet (CALT), zaradila na tretie miesto medzi organizáciami, ktoré tento náročný manéver zvládli. SpaceX ho uskutočnila v roku 2015 s raketou Falcon 9 a v roku 2024 so zostavou Starship/Super Heavy. Blue Origin po prvý raz pristála s nosným stupňom rakety New Glenn na námornej plošine v novembri 2025.
SpaceX a Blue Origin využívajú pri návrate nosných stupňov rakiet Falcon 9 a New Glenn na námorné plošiny alebo pozemné pristávacie plochy motorické pristátie. Pri Starship sa SpaceX stala priekopníkom novej metódy, pri ktorej opakovane použiteľný nosný stupeň zachytávajú priamo na štartovacej rampe mechanické ramená upevnené na štartovacej veži.
Pri Long March 10B zvolili iný prístup: loď, ktorá dopláva do cieľovej oblasti, skombinovali s technikou zachytenia pripomínajúcou riešenie SpaceX pre Starship. Namiesto ramien však raketu zachytáva sieť. Takýto spôsob záchrany stupňa znižuje stratu nosnosti spojenú s jeho opakovaným používaním.
Long March 10B nemusí niesť pristávacie nohy a na pristátie potrebuje aj menej paliva navyše, pretože loď sa presunie k rakete.
CASC vo vyhlásení uviedla, že počas skúšobného letu Long March 10B úspešne overila kľúčové technológie opakovane použiteľného nosného systému. Patrili k nim viacnásobné reštarty motorov vrátane zážihu vo veľkej výške, vysoko presná navigácia a riadenie, ako aj prvé zachytenie a záchrana stupňa pomocou siete na námornej plošine.
Štart 10. júla bol zároveň prvým letom Long March 10B. Ide o raketu strednej nosnosti, ktorá dokáže na nízku obežnú dráhu Zeme vyniesť približne 16 ton nákladu, teda o niečo menej než Falcon 9 od SpaceX. Long March 10B je dvojstupňová raketa: prvý stupeň má sedem motorov YF-100K spaľujúcich kerozín a kvapalný kyslík, zatiaľ čo druhý stupeň poháňa jediný metánový motor YF-219.
„Vývojári Long March 10B budú ďalej optimalizovať výkony rakety a urýchľovať postupné zdokonaľovanie technológií opakovane použiteľných rakiet,“ oznámila CASC. „Letová skúška opätovného použitia prvého stupňa by sa mala dokončiť do konca roka 2026.“
Long March 10B sa podobá na čínsku raketu Long March 10A, ktorá ešte čaká na svoj prvý plnohodnotný skúšobný let. Long March 10A používa rovnaké motory prvého stupňa ako Long March 10B, má však iný horný stupeň aj priestor na umiestnenie nákladu a družíc. Long March 10A je totiž určená predovšetkým na lety s posádkou a bude vynášať novú čínsku kozmickú loď Mengzhou. Tá nahradí loď Shenzhou aj raketu Long March 2F, ktorá ju dopravuje na obežnú dráhu.
Smer Mesiac
Ťažšia konfigurácia rakety, označovaná ako Long March 10, je kľúčovou súčasťou čínskeho lunárneho programu. Táto výkonnejšia raketa spojí tri opakovane použiteľné prvé stupne Long March 10, čím dosiahne vyšší ťah. Druhý a tretí stupeň potom vyšlú čínskych astronautov a ich pristávacie moduly smerom k Mesiacu. Čínska vláda chce dopraviť človeka na Mesiac do roku 2030.
Vo februári 2026 Čína vypustila zmenšenú verziu rakety Long March 10A s prototypom kabíny Mengzhou, aby otestovala záchranný systém kozmickej lode. Ten by sa aktivoval, ak by bolo počas štartu potrebné dostať posádku do bezpečia od poškodenej rakety. Skúška Mengzhou dopadla dobre a pozoruhodný bol aj ďalší priebeh letu Long March 10A: po oddelení kabíny raketa pokračovala v lete, napokon sa vrátila na Zem a riadene pristála na mori. Pri Long March 10B tento výsledok posunuli o krok ďalej zachytením stupňa vo vzduchu.
So Spojenými štátmi sa snaží držať krok množstvo komerčných aj štátom podporovaných čínskych raketových spoločností. Čína je druhou najväčšou vesmírnou veľmocou na svete, americké spoločnosti na čele so SpaceX však vynášajú náklady na obežnú dráhu približne dvakrát častejšie než čínske rakety. Mimoriadne vysokú frekvenciu štartov SpaceX umožňuje čiastočne opakovane použiteľný Falcon 9. Tento model sa snažia napodobniť Blue Origin aj čínske spoločnosti.
Americkí vojenskí predstavitelia považujú pokrok Číny v oblasti opakovane použiteľných rakiet za kľúčový faktor pri posudzovaní potenciálnej hrozby pre americké zariadenia vo vesmíre. „Znepokojuje ma, kedy Číňania prídu na to, ako vyvinúť opakovane použiteľné nosné rakety, ktoré im umožnia vynášať na obežnú dráhu viac nákladu a rýchlejšie než dnes,“ povedal americký brigádny generál Brian Sidari na konferencii v roku 2025.
SpaceX vďaka rýchlo po sebe nasledujúcim štartom rakiet Falcon 9 vyniesla na obežnú dráhu už viac než 12-tisíc družíc svojej internetovej siete Starlink.
Zo Starlinku vzišlo viacero nadväzujúcich projektov pre americkú armádu vrátane zabezpečenej komunikačnej siete Starshield, ktorú tvorí konštelácia špionážnych družíc vychádzajúcich zo Starlinku. SpaceX nedávno získala aj zákazky na vybudovanie novej vesmírnej dátovej siete pre americkú vládu. Tá má okrem iného pomocou družíc umožniť identifikáciu pohyblivých cieľov na zemi aj vo vzduchu.
To všetko by americkým silám poskytlo výhodu v prípadnom budúcom konflikte s Čínou, ktorá je pri zavádzaní vlastnej obdoby Starlinku stále len v počiatočnej fáze. Ak by Čína dokázala zaviesť opakované používanie rakiet do bežnej prevádzky, výrazne by zvýšila svoje štartovacie kapacity a rýchlejšie by zmazávala tento náskok.
Toto je len začiatok
Dve čínske raketové spoločnosti sa už skôr pokúsili o návrat nosných stupňov po štarte z jedného z čínskych vnútrozemských kozmodrómov. Prvou bola súkromne financovaná spoločnosť LandSpace, ktorá v decembri 2025 predstavila svoju raketu strednej triedy Zhuque-3. Raketa dosiahla obežnú dráhu, jej nosný stupeň však vysokou rýchlosťou dopadol do púšte Gobi neďaleko pristávacej zóny. O niekoľko týždňov neskôr iný čínsky štátny výrobca úspešne vypustil prvú raketu Long March 12A. Aj v tomto prípade však počas pristávania stratili kontrolu nad nosným stupňom a nepodarilo sa ho dopraviť na zem nepoškodený.
Ďalší let rakety Zhuque-3 sa podľa vtedajších plánov mohol uskutočniť ešte v júli alebo v auguste 2026 a očakávalo sa, že LandSpace sa opäť pokúsi o pristátie nosného stupňa. Čína však má aj ďalšie rakety, ktoré by sa čoskoro mohli stať opakovane použiteľnými. Patria k nim Tianlong-3 od Space Pioneer, Long March 12B od China Commercial Rocket Co., Kinetica-2 od CAS Space, Hyperbola-3 od i-Space a Pallas-1 od Galactic Energy.
Čína sa navyše netají ambíciou v budúcnosti predstaviť obrovskú opakovane použiteľnú raketu Long March 9, ktorá sa veľkosťou vyrovná Starship.
V Spojených štátoch sú v súčasnosti opakovane použiteľné rakety Falcon 9, Falcon Heavy a Starship od SpaceX a New Glenn od Blue Origin. Rocket Lab chce do konca roka 2026 dostať na obežnú dráhu svoju prvú raketu Neutron strednej nosnosti s opakovane použiteľným nosným stupňom. Relativity Space vyvíja čiastočne opakovane použiteľnú raketu s vysokou nosnosťou Terran R. Firefly Aerospace v spolupráci s Northrop Grumman pracuje na rakete Eclipse, ktorej prvý stupeň má byť časom možné zachrániť a opätovne použiť. Stoke Space si vytýčila ešte odvážnejší cieľ: vyvinúť plne opakovane použiteľnú raketu Nova.
Testovanie technológií opakovane použiteľných rakiet plánuje aj viacero európskych spoločností, ich stroje však ešte nie sú také vyspelé ako americké a čínske systémy. Záujem o opakovane použiteľné rakety prejavili aj India, Japonsko a Rusko, hoci reálnosť uskutočnenia týchto zámerov sa líši.
Rýchly rozmach čínskych raketových spoločností, ktoré už pôsobia na štyroch pozemných kozmodrómoch a viacerých námorných štartovacích plošinách, by v spojení s opakovaným používaním rakiet mohol Číne umožniť v najbližších rokoch prudko zvýšiť frekvenciu štartov. Podľa západných expertov, ktorí vývoj sledujú s istými obavami, by tak krajina mohla v priebehu niekoľkých rokov dobehnúť Spojené štáty.
„Na súperení nie je nič zlé, pokiaľ prebieha mierovou cestou,“ hovorí Charles Galbreath, americký plukovník vo výslužbe a výskumník v oblasti vesmíru v Mitchellovom inštitúte. „Môže podnecovať inovácie, no znepokojuje ma, že čínske zámery neboli z historického hľadiska vždy mierové. Preto musíme pozorne sledovať každý ich krok. Na jednej strane súperia so SpaceX, vieme však, že keďže čínske vojenské organizácie aj vesmírne kapacity podliehajú vojenskému veleniu, ich ozbrojené sily budú mať z tohto súperenia značný úžitok.“
