Historický míľnik dosiahla 18. novembra misia sondy Voyager 1. Ako prvá sonda sa vzdialila od Zeme na jeden svetelný deň, teda na 25,9 miliardy kilometrov. Tak ďaleko sa ešte nedostal žiadny predmet vyrobený človekom. Signálu, ktorý sa šíri z povrchu Zeme rýchlosťou svetla, tak cesta k sonde trvá celých 24 hodín.
Sonda sa od Zeme vzďaľuje už viac ako 49 rokov. „Trvalo jej viac než polovicu priemerného ľudského života, kým sa dostala tak ďaleko. Je to ohromujúce,“ hovorí Deana Weibel z michiganskej Grand Valley State University, antropologička, ktorá sa venuje výskumu vesmíru. Zároveň pripomína, že Voyager 1 prekonal len zlomok vzdialenosti k Proxime Centauri, najbližšej hviezde k Slnečnej sústave. Delí nás od nej 4,2 svetelného roka, čiže takmer 1,3 parseka alebo viac ako 1 500 svetelných dní.
Voyager 1 a jeho dvojča Voyager 2 odštartovali zo Zeme v roku 1977, aby preskúmali vonkajšie oblasti Slnečnej sústavy. Obe sondy už pred rokmi opustili heliosféru, oblasť, v ktorej Slnko chráni Zem a ďalšie nebeské telesá pred vplyvmi hlbokého vesmíru. Teraz letia medzihviezdnym priestorom, kde čelia teplotám okolo −80 °C. Výkon ich plutóniových zdrojov postupne klesá, preto museli pracovníci riadiaci misiu vypnúť väčšinu vedeckých prístrojov, aby ušetrili čo najviac energie.
Očakáva sa, že Voyager 1 stratí spojenie so Zemou v roku 2029 a Voyager 2 v roku 2031, keď sa im definitívne minie energia. Dovtedy budú s prístrojmi, ktoré ešte fungujú, pokračovať vo vedeckom výskume. Sondy Voyager každý deň merajú, čo sa deje v medzihviezdnom priestore, vrátane prekvapivých účinkov časticových búrok šíriacich sa od Slnka.
V rokoch 1979 až 1989 sondy Voyager preleteli okolo Jupitera, Saturna, Uránu a Neptúna. Pri týchto preletoch získali o Slnečnej sústave poznatky, ktoré zásadne zmenili dovtedajšie vedecké predstavy. Medzi ich najvýznamnejšie objavy patria sopky na Jupiterovom mesiaci Io, prvý známy prejav vulkanizmu mimo Zeme. Na Jupiterovom mesiaci Europa zasa objavili popraskanú kôru z vodného ľadu, pod ktorou sa podľa dnešných predstáv skrýva oceán, kde by mohli byť podmienky vhodné pre život.
Voyager 1 letí rýchlejšie ako Voyager 2 a heliosféru opustil v roku 2012. Voyager 2 ho nasledoval o šesť rokov neskôr. Hoci sú už obe sondy v medzihviezdnom priestore, naďalej merajú zmeny spôsobené Slnkom. Pomohli zistiť, že slnečné erupcie niekedy zasiahnu až za hranicu heliosféry a v inak pokojnom medzihviezdnom priestore vyvolajú rázové vlny. Sondy tieto narušenia zaznamenali ako zmeny magnetických polí, vysokoenergetických častíc a ďalších sledovaných veličín. Napríklad okolo roku 2020 prechádzajúci tlakový front prudko zosilnil magnetické polia v okolí oboch sond. O šesť rokov neskôr polia opäť zoslabli. Vedci zisťujú, prečo sa tak stalo.
„Málokto čakal, že sa tieto účinky prejavia až tak ďaleko,“ hovorí Jamie Rankin, fyzička z Princetonskej univerzity, ktorá sa venuje fyzike vesmíru a pôsobí ako zástupkyňa vedúceho projektu Voyager. Podľa nej to naznačuje, že aj iné hviezdy môžu ovplyvňovať medzihviezdne prostredie vo väčšej miere, než sa doteraz predpokladalo.
Inžinieri stále hľadajú nové spôsoby, ako udržať starnúce sondy v prevádzke, hoci výkon ich zdrojov klesá. Z desiatich prístrojov na každej sonde fungujú na Voyageri 2 už len tri a na Voyageri 1 dva. Začiatkom roka 2026 inžinieri na oboch sondách vypli energeticky náročné systémy a nahradili ich úspornejšími.
Pri samostatnom, nečakanom incidente sa Voyager 1 18. októbra na dva dni odmlčal. Spojenie sa potom podarilo obnoviť. Problém pravdepodobne súvisel s jedným z motorov, ktorý pomáha sledovať pohyb sondy vo vesmíre, hovorí Suzanne Dodd, projektová manažérka z Jet Propulsion Laboratory agentúry NASA. Odborníci sa snažia zistiť, čo sa stalo, aby sa problém nezopakoval. „Chceme, aby sondy zostali v dobrom stave čo najdlhšie,“ hovorí Dodd.
Žiadna iná misia nezbiera údaje, aké získavajú sondy Voyager. Sonda NASA New Horizons, ktorá v roku 2015 preletela okolo Pluta, nedosiahla ani polovicu vzdialenosti Voyageru 1. Keď sa sondám Voyager napokon minie energia, ich cesta bude pokračovať. Poletia ďalej medzihviezdnym priestorom a každá ponesie zlatú platňu so záznamom obrazov a zvukov zo Zeme. Je to odkaz od ľudstva inému druhu pre prípad, že na sondy raz narazia mimozemšťania.






























