Za odchodom šéfa Nvidie neboli len milostné aféry a špionáž, ale aj rozsiahle pašovanie GPU, tvrdia analytici

Prispieť k tomu mohol aj odpor Jensena Huanga voči ďalšiemu sprísňovaniu obmedzení voči Číne. Podľa neho by malo bolestivé následky pre americkú ekonomiku aj odvetvie AI.
J.o.k.e.r
J.o.k.e.r
15. 11. 2026, 6:09
Za odchodom šéfa Nvidie neboli len milostné aféry a špionáž, ale aj rozsiahle pašovanie GPU, tvrdia analytici

Ani po odchode šéfa Nvidie sa situácia neupokojuje a správy o možných príčinách a dôsledkoch prichádzajú naďalej. Analytici SemiAnalysis, ktorí pozorne sledujú dianie v polovodičovom priemysle, nedávno začali rozoberať, čo všetko mohlo stáť za odchodom šéfa Nvidie okrem afér s údajnou špiónkou a jednou z jeho podriadených.

Podľa analytikov mohlo pri odvolaní Jensena Huanga zohrať veľmi významnú úlohu to, že do Číny v poslednom období preniklo obrovské množstvo AI akcelerátorov, ktoré sa pre americké vývozné sankcie do krajiny oficiálnou cestou vôbec dostať nesmeli. Odhadujú, že do Číny mohli doraziť AI akcelerátory s celkovým príkonom približne 1,5 GW, čo by podľa ich výpočtov mohlo predstavovať až približne 1,5 milióna GPU. Toto množstvo pritom nezahŕňa modely, ktoré do krajiny dorazili v plnom súlade s americkými vývoznými sankciami. Ide teda o zariadenia, ktoré sa do Číny dostali nelegálne nad rámec dodávok modelov H800 a H20. Zaujímavé je, že k približne rovnakému záveru o množstve prepašovaných GPU dospelo aj americké ministerstvo obchodu.

Tieto čísla, samozrejme, nemusia byť úplne presné. Nvidia H200 vo verzii SXM má TDP 700 W, zatiaľ čo pri module B200 SXM treba počítať s 1.000 W. Do analytikmi uvádzaného príkonu by sa tak v prvom prípade zmestilo 2,142 milióna GPU a v druhom približne 1,5 milióna. Skutočný počet môže byť niekde medzi týmito hodnotami. V každom prípade ide o obrovský výpočtový výkon. Napríklad Colossus 1, ktorý vybudovala spoločnosť xAI, využíva približne 230.000 AI akcelerátorov H200 a H100, zatiaľ čo Colossus 2 môže byť postavený už na 1,2 milióna GPU Blackwell B200 a B200. Z prepašovaných zariadení by sa v podstate dali zostaviť Colossus 1 aj Colossus 2, pričom ich súhrnný výpočtový výkon by mohol byť ešte vyšší než výkon týchto dvoch superpočítačových klastrov. Hodnota 1,5 GW navyše nepredstavuje úplné a konečné množstvo. Do Číny mohli preniknúť aj ďalšie AI akcelerátory a ich presný počet sa nedá ani len odhadnúť.

Úrady vyšetrujú aj konkrétne prípady. Jeden z nich sa týka 130 serverov založených na Nvidia B300, z ktorých 74 skončilo v Číne, hoci podľa dokumentácie sa mali používať v Japonsku. Ďalší závažný prípad súvisí so spoluzakladateľom Supermicro, ktorý predal servery v hodnote 2,5 miliardy dolárov firme v juhovýchodnej Ázii. Tovar za 510 miliónov dolárov z tejto dodávky napokon skončil v Číne u Alibaby. Do pozornosti úradov sa dostali aj ďalšie prípady. Alice Huang, ktorá si získala srdce Jensena Huanga a pôsobila ako výkonná riaditeľka MegaSpeed, podľa správ mohla pomáhať s pašovaním AI akcelerátorov do Číny v hodnote približne 7,5 miliardy dolárov. Ide zhruba o 240.000 AI akcelerátorov H100 a H200.

Podľa analytikov nie je náhodné ani načasovanie. Jensen Huang totiž aktívne loboval za zmiernenie pravidiel voči Číne, aby úplne nestratila prístup k americkému hardvéru. Tvrdil, že by to poškodilo americké odvetvie AI aj ekonomiku Spojených štátov. Jeho odvolanie údajne považovali za opodstatnené aj americké spravodajské služby, neobjavili sa však dôkazy, že by sa na ňom aktívne podieľali. Úlohu pri rozhodovaní mohlo zohrať aj januárové schválenie zákona RASA (Remote Access Security Act). Americký Kongres chce totiž rozšíriť pôsobnosť amerických vývozných predpisov aj na vzdialený prístup k hardvéru poskytujúcemu pokročilé služby umelej inteligencie, ktorý sa nachádza mimo Číny, napríklad v Európe alebo na Blízkom východe. Oracle ani Nvidia tento krok nepodporovali. Jensen Huang sa už skôr vyslovil aj proti obmedzovaniu vývozu AI akcelerátorov. Podľa neho tieto pravidlá nielen komplikujú situáciu Číne, ale znižujú aj konkurencieschopnosť amerických spoločností a môžu viesť k strate americkej prevahy v oblasti AI.

Odchodom Jensena Huanga z čela Nvidie sa podľa analytikov podarilo zbaviť významného odporcu, ktorý brzdil zavádzanie prísnejších pravidiel voči Číne. Netreba však zabúdať, že sprísňovanie obmedzení je dvojsečná zbraň. Na jednej strane môžu do istej miery skutočne zablokovať čínsky prístup k americkému hardvéru a službám, hoci, ako ukazujú uvedené prípady, zákazy sa dajú obchádzať. Na druhej strane môžu Čínu podnietiť k ešte vyšším investíciám do rozvoja odvetvia AI a polovodičového priemyslu. Tým by sa mohla výrazne zvýšiť jej konkurencieschopnosť a podstatne znížiť závislosť od Západu.

Ak sa však prístup Číny k modernému AI hardvéru a službám úplne nezablokuje, ale iba obmedzí, príjmy z nich môžu posilňovať americkú ekonomiku aj americké firmy. Služby, ktoré si Čína prenajíma, pritom možno naďalej kontrolovať a v prípade bezpečnostného či iného rizika odoprieť danej spoločnosti alebo organizácii prístup. Takýto postup by zabezpečil pretrvávajúcu závislosť od amerického hardvéru a služieb a čínskym firmám by zároveň prinášal výhody v podobe vyššieho výkonu a širších možností využitia. To by znížilo príťažlivosť domácich AI akcelerátorov, objem štátnych dotácií na ne aj tempo ich vývoja. V opačnom prípade by sa tieto akcelerátory po určitom čase mohli aj na medzinárodnom trhu stať konkurenciou pre produkty Nvidie a AMD.

Podľa analytikov nie je zanedbateľné ani to, že čínski vývojári významne prispievajú k rozvoju globálneho softvérového ekosystému. Vďaka ich otvoreným modelom môžu rôzne AI úlohy bežať efektívnejšie aj na hardvéri Nvidie, z čoho môžu ťažiť nielen čínski vývojári, ale aj vývojári z iných krajín. Netreba zabúdať ani na to, že závislosť je obojstranná: nielen Čína závisí od Spojených štátov, ale aj USA od Číny. Potrebujú čínskych inžinierov, výrobcov komponentov aj ďalších výrobcov. Nevyhnutné sú tiež drahé kovy a ďalšie suroviny, ku ktorým môže Čína v rámci prípadných odvetných opatrení obmedziť prístup, ako sa to už v minulosti viackrát stalo.

Za správne riešenie preto analytici považujú odstupňovaný prístup namiesto úplného zákazu. Obmedzovať alebo kontrolovať by sa mal prístup k najmodernejším zariadeniam a službám. Úplný zákaz by z uvedených dôvodov poškodil nielen Čínu, ale aj Spojené štáty a globálnu softvérovú a hardvérovú infraštruktúru AI. Pri pohľade na celú situáciu majú v tejto otázke pravdepodobne pravdu Nvidia a Oracle.

Prihlásenie na odber noviniek

0 príspevkov

Pred napísaním komentára sa najprv prihláste sa!

K tomuto článku zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre!

Pomôž ostatným, povedz, čo si myslíš o tomto článku.
Späť na začiatok stránky