Tragická smrť mladej slonice menom Jasmine dodnes prenasleduje Shermin de Silva, výskumníčku v oblasti ochrany prírody z Kalifornskej univerzity, ktorá skúma sociálne vzťahy ázijských slonov v jednom zo srílanských národných parkov. Mladá slonica mala obzvlášť rada inú slonicu menom Janet. Keď Janet uhynula, pravdepodobne na starobu, Jasmine si nevytvorila blízke puto s ostatnými členmi svojej malej skupiny. Namiesto toho začala tráviť čas osamote za hranicami parku, kde ju napokon zastrelili.

Zdá sa, že riziko izolácie v skúmanej populácii slonov narastá. Nová štúdia de Silva a jej kolegov, nedávno uverejnená v časopise Science, opisuje rozpad sociálnych väzieb ázijských slonov po tom, čo začali pociťovať čoraz väčší nedostatok potravy. Na rozdiel od afrických slonov zvieratá v srílanskom parku nereagovali na stres vytváraním väčších skupín. Keď sa ich populácia v dôsledku nedostatku potravy začala zmenšovať, slony sa náhle rozdelili na menšie skupiny. „Je to pomerne dramatické zistenie,“ hovorí Lucy Bates, behaviorálna ekologička z Univerzity v Portsmouthe, ktorá sa na novom výskume nezúčastnila. „Dlhodobé dôsledky zmien sociálnej štruktúry zatiaľ nepoznáme, no situácia je znepokojujúca.“

Zložitá sociálna štruktúra a vzťahy slonov v Afrike sú už dôkladne preskúmané. Je známe, že tamojšie rodinné skupiny sa pri hľadaní potravy rozdeľujú a neskôr sa opäť spájajú do väčších klanov. Tie často vedie najstaršia samica. Ak ju pytliaci zabijú pre kly, skupina sa dokáže zotaviť vďaka pevným väzbám medzi tetami a starými matkami.

Otvorenie galérie

Keď si de Silva vyberala tému dizertačnej práce, prekvapilo ju, ako málo sa vie o správaní ázijských slonov (Elephas maximus). Hoci vyrastala na Srí Lanke, slony vo voľnej prírode nikdy nevidela. Jej rodina nepatrila k milovníkom prírody a mnohé parky boli neprístupné pre občiansku vojnu, ktorá v krajine zúrila v rokoch 1983 až 2009. Napriek tomu ju tieto obrovské zvieratá priťahovali. „Zaskočilo ma, ako málo vieme o ich spoločenskom živote,“ hovorí.

V roku 2006 preto začala skúmať populáciu v srílanskom Národnom parku Udawalawe. V spolupráci s jeho zamestnancami identifikovala jednotlivé slony podľa charakteristického tvaru uší a znakov na nich. Výskumníci zaznamenávali, ktoré slony sa zdržiavali spolu, čo je prejavom sociálneho puta.

V roku 2020 de Silva spojila sily s Anastasiou Madsen, behaviorálnou ekologičkou z Univerzity v Cincinnati. Skúmali sociálne väzby 443 sloních samíc a zmeny v skupinách počas viac než desiatich rokov pozorovania. Zistili, že na začiatku výskumu existovalo 20 skupín s priemerným počtom 14 jedincov. To sa začalo meniť o šesť rokov neskôr, keď počet slonov v parku začal prudko klesať. Do konca výskumu 69 % slonov, ktoré boli v parku v roku 2007, buď uhynulo, alebo územie opustilo. Len málo slonov sa prisťahovalo z okolitých oblastí či dožilo dospelosti.

Otvorenie galérie

Pokles populácie mal nečakaný dôsledok: slony v parku sa začali rozdeľovať do čoraz väčšieho počtu menších skupín. V roku 2018 ich bolo 37, čo predstavuje nárast o 85 % oproti roku 2007, pričom priemerná veľkosť skupiny klesla na 3,5 jedinca. „Najväčším prekvapením bol rozpad sociálnych spoločenstiev,“ hovorí Madsen, ktorá viedla analýzu. Keď staršie slony hynuli, Jasmine ani ostatné slony si za stratené väzby nevytvárali nové. Slabé putá sa namiesto toho pretrhli a jednotlivé zvieratá sa držali len tých slonov, ktoré poznali najlepšie.

Úhyn slonov a rozpad sociálnych väzieb prebiehali súbežne so zhoršovaním podmienok prostredia v parku. Jedným z hlavných problémov je šírenie inváznych krov, ktoré slonom nechutia a vytláčajú ich obľúbené trávy. Nové slony do parku neprichádzajú a tie zostávajúce čoraz intenzívnejšie súperia o obmedzené zdroje potravy. Toto súperenie by mohlo vysvetľovať, prečo sú zvieratá čoraz izolovanejšie. Menej potravy navyše znamená menej energie na udržiavanie sociálnych vzťahov.

Strata sociálnych väzieb môže pre populáciu predstavovať vážny problém, hovorí Bates. Život v skupinách pomáha samiciam odovzdávať si poznatky o miestach, kde nájdu potravu či bezpečné útočisko. Uľahčuje aj starostlivosť o mláďatá, pretože tie sa môžu učiť od starších jedincov aj od seba navzájom. „Dôsledky pre kultúrny prenos poznatkov sú dôvodom na vážne obavy. Môže to spustiť reťazovú reakciu, ktorá ovplyvní šance zostávajúcich slonov na prežitie,“ domnieva sa odborníčka.

Sydney Hope a Joshua Plotnik, odborníci na porovnávaciu psychológiu z Hunter College, považujú za jedno z najznepokojujúcejších zistení výskumu to, že rozpad sociálnych väzieb sa prejavil až niekoľko rokov po začiatku poklesu populácie. Ak úhyn slonov v iných oblastiach zostane nepovšimnutý, problémy sa môžu začať prejavovať v budúcnosti. „Naznačuje to, že opatrenia na ochranu prírody treba zavádzať oveľa skôr, než sa negatívne dôsledky stanú zjavnými,“ píšu obaja výskumníci vo svojom komentári k novej štúdii, ktorý vyšiel v časopise Science.

Prihlásenie na odber noviniek

0 príspevkov

Pred napísaním komentára sa najprv prihláste sa!

K tomuto článku zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre!

Pomôž ostatným, povedz, čo si myslíš o tomto článku.
Späť na začiatok stránky