Intel podal 6. augusta 2026 nezvyčajnú patentovú prihlášku, na ktorú upozornil portál Patentlyze. Prihláška s označením US 2026/0230175 A1 je v skutočnosti pokračovaním skoršieho patentu podaného vo februári tohto roka a zaregistrovaného pod označením US 12,542,604 B2.
Spoločnosť navrhla úplne novú satelitnú architektúru, v ktorej by satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) neriadili a ich činnosť nekoordinovali pozemné dátové centrá, ale dátové centrá umiestnené na strednej (MEO) alebo vysokej obežnej dráhe Zeme (HEO). To si, samozrejme, vyžaduje dodatočný výpočtový výkon, serverové procesory používané v dátových centrách a akcelerátory AI, ktoré by mohol dodávať práve Intel. Touto dvojicou patentov sa spoločnosť snaží vytvoriť pre seba nový trhový segment.
V klasických satelitných architektúrach sa satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme, napríklad tie, ktoré sú súčasťou infraštruktúry poskytujúcej satelitné internetové pripojenie, v súčasnosti spoliehajú na pozemné dátové centrá. Tie zabezpečujú koordináciu konštelácie aj vykonávanie rôznych úloh náročnejších na výpočtový výkon. Na podobnom princípe má fungovať aj pripravovaný satelit AI1 spoločnosti SpaceX a Project Suncatcher, ktorý vyvíja Google: v oboch prípadoch budú satelity na obežnej dráhe Zeme prepojené s pozemnými dátovými centrami optickými spojmi.
Aj ďalšie systémy, ako Starlink, Telesat Lightspeed či Project Kuiper spoločnosti Amazon, vychádzajú z rovnakého princípu. Satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme, ktorých môžu byť v rámci jednej infraštruktúry stovky až tisíce, sa spoliehajú na pozemné dátové centrá pri smerovaní dátovej prevádzky, riadení komunikačných spojov, nastavovaní polohy satelitov aj pri všetkých ostatných úlohách vyžadujúcich vysoký výpočtový výkon. Komunikáciu so Zemou ovplyvňuje počasie aj ďalšie faktory, čo predstavuje problém najmä pri výpočtoch či rozhodnutiach, pri ktorých je rozhodujúci čas. S rastúcou veľkosťou a zložitosťou takejto satelitnej infraštruktúry môže byť jej riadenie čoraz náročnejšie a využívanie pozemných dátových centier na tento účel nie je ideálne.
Intel preto prišiel s už spomínaným konceptom: správu bežných satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by zabezpečovali dátové centrá umiestnené na vyšších dráhach (MEO, HEO). Dokázali by rýchlo a efektívne prijímať a odosielať časovo kritické dáta, vďaka čomu by riadenie aj vykonávanie jednotlivých úloh prebiehalo rýchlejšie a s nižšou latenciou. To by prispelo k efektívnejšej prevádzke celej infraštruktúry. Na rýchlu a efektívnu správu flotily by sa nasadil väčší počet riadiacich satelitov. Zároveň by bolo potrebné zachovať komunikáciu s pozemnými dátovými centrami, pretože tie by naďalej vykonávali úlohy, pri ktorých čas nie je rozhodujúci. Riadiacim satelitom by tiež mohli odosielať vopred pripravené balíky úloh a spracúvať časovo nekritické dáta prijaté zo satelitov, či už ide o satelitné snímky, meteorologické alebo iné údaje.
Patent jasne naznačuje zamýšľaný smer, zatiaľ však nebolo nič oficiálne oznámené. Nie je známe ani to, ktoré konkrétne satelitné systémy by mohli v vzdialenejšej budúcnosti využiť inováciu Intelu.
