Vývoj a vypustenie vesmírneho ďalekohľadu s najväčšou infračervenou digitálnou kamerou, aká bola kedy skonštruovaná, a obrovským zrkadlom stáli 4,3 miliardy dolárov. Prístroj pomenovaný po Nancy Grace Roman odštartoval v nedeľu 30. augusta 2026 na rakete SpaceX z Kennedyho vesmírneho strediska NASA na Floride. Očakáva sa, že observatórium prinesie množstvo objavov, od odhalenia podstaty temnej energie – sily spôsobujúcej rozpínanie vesmíru – až po výskum mnohých miliónov hviezd v Mliečnej ceste a planét, ktoré okolo nich obiehajú. Nancy Grace Roman bola prvou hlavnou astronómkou NASA a zohrala kľúčovú úlohu v mnohých vedeckých programoch agentúry vrátane projektu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.
Vesmírny ďalekohľad Roman je posledným členom trojice nových, navzájom sa dopĺňajúcich observatórií na mapovanie oblohy. Pripája sa k Observatóriu Very C. Rubin, ktoré od roku 2025 prevádzkujú Spojené štáty v Čile, a k vesmírnemu ďalekohľadu Euclid, ktorý Európska vesmírna agentúra vyniesla na obežnú dráhu v roku 2023. Spoločne môžu tieto observatóriá zmeniť podobu astronómie: odborníkom poskytnú nevídané množstvo údajov a rozsiahle snímky s ohromujúcimi detailmi.
Jedinečnosť ďalekohľadu Roman spočíva v tom, že jeho 300-megapixelová kamera dokáže v krátkych intervaloch zhotovovať hĺbkové snímky v infračervenom pásme. Je to zásadné, pretože miliardy rokov kozmického rozpínania posunuli svetlo prichádzajúce z najvzdialenejších objektov vesmíru k dlhším, „červenším“ vlnovým dĺžkam. Väčšinu infračerveného žiarenia však pohlcuje zemská atmosféra, preto je pre infračervenú astronómiu najvhodnejším prostredím vesmír.
Roman tak dokáže nahliadnuť do vzdialenej minulosti vesmíru a pozorovať galaxie s mimoriadne veľkým červeným posunom, ktoré Rubin či Euclid zachytávajú len ťažko, hovorí Rachel Mandelbaum, astrofyzička z Carnegie Mellon University. Priestorové zmapovanie galaxií vo vesmíre potom kozmológom umožní zrekonštruovať históriu jeho rozpínania.
Roman môže navyše zohrať kľúčovú úlohu pri zachytení tisícov vzdialených výbuchov supernov. Kozmológovia ich môžu využiť ako orientačné body pri meraní toho, ako sa tempo kozmického rozpínania menilo v priebehu miliónov rokov. Výskumníkom to pomôže pochopiť, či bol účinok temnej energie vždy rovnaký, alebo sa menil v priestore a čase.
Bližšie k nám, v Mliečnej ceste, ďalekohľad zmapuje 20 miliárd hviezd vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v prašnej centrálnej oblasti galaxie aj za ňou, hovorí Dominic Benford, astrofyzik NASA a jeden z vedúcich projektu Roman. Prach blokuje viditeľné svetlo výraznejšie než infračervené žiarenie. Vďaka schopnosti ďalekohľadu Roman snímať v infračervenom pásme budeme môcť nahliadnuť cez galaxiu tak, ako to doteraz nedokázala žiadna misia, dodáva Benford.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST), ktorý NASA vypustila koncom roka 2021, tiež pozoruje predovšetkým v infračervenom pásme. Zorné pole hlavného prístroja ďalekohľadu Roman by však pokrylo celý mesačný kotúč, zatiaľ čo zorné pole JWST zaberá len stotinu tejto plochy. Úkazy, ako sú supernovy, tak bude spravidla ako prvý objavovať Roman. Astronómovia potom môžu pomocou JWST a ďalších observatórií uskutočniť podrobnejšie nadväzujúce pozorovania.
Nový ďalekohľad začali plánovať už v 90. rokoch minulého storočia, keď sa ukázalo, že rozpínanie vesmíru sa vplyvom temnej energie zrýchľuje, namiesto toho, aby sa spomaľovalo. Jedným z vedcov, ktorí stáli za týmto objavom, bol Saul Perlmutter z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho. Analyzoval vlastnosti niekoľkých desiatok supernov, ktoré vznikli počas uplynulých siedmich miliárd rokov. Perlmutter a jeho kolega Michael Levi navrhli vývoj družice s názvom Supernova Acceleration Probe (SNAP), aby mohli skúmať aj supernovy zo skorších období. Umožnilo by to presnejšie merať účinky temnej energie.
Projekt dostal pod názvom WFIRST nový impulz v roku 2012, keď NASA kontaktoval tajnostkársky americký úrad NRO a ponúkol jej dva čiastočne dokončené vesmírne ďalekohľady s hlavnými zrkadlami s priemerom 2,4 metra – približne rovnako veľkými, ako má Hubblov vesmírny ďalekohľad. NASA napokon jedno zo zrkadiel prevzala. Zistila totiž, že jeho široké zorné pole, pôvodne pravdepodobne určené na pozorovanie Zeme, presne zodpovedá požiadavkám na výskum temnej energie.
Plán, ktorý sa medzičasom stal oveľa ambicióznejším a rozrástol sa aj o prístroj na hľadanie planét mimo Slnečnej sústavy, dostal definitívne zelenú začiatkom roka 2020, tesne pred pandémiou. Napriek tomu sa vesmírny prístroj napokon vydal na cestu o deväť mesiacov skôr oproti plánu a s nižšími nákladmi, než sa očakávalo, hovorí Jackie Townsend, projektová manažérka ďalekohľadu v Goddardovom stredisku vesmírnych letov NASA. Ďalekohľadu, ktorý dostal svoje definitívne meno v roku 2020, pritom ešte v roku 2025 hrozilo zrušenie misie v rámci plánov Donalda Trumpa na znižovanie výdavkov. Americký Kongres však program napokon zachránil.
Vesmírny prístroj sa najprv dostal na obežnú dráhu okolo Zeme, rozvinul solárne panely aj slnečnú clonu a absolvoval potrebné kontroly. Potom sa vydal na trojmesačnú cestu, aby sa pripojil k JWST v druhom Lagrangeovom bode sústavy Zem – Mesiac. Po niekoľkomesačnej fáze uvádzania do prevádzky by mala byť prvá snímka zverejnená v decembri 2026.
