Astronómovia spozorovali sprievodné teleso pri hviezde s katalógovým označením KIC 8462852. Hmotnosť novoobjaveného telesa leží na rozhraní medzi planétami a hnedými trpaslíkmi. Je možné, že práve ono narušilo dráhu kométy a spôsobilo mimoriadny pokles jasnosti hviezdy pred 11 rokmi.
V roku 2015 si amatérski astronómovia všimli nezvyčajné poklesy jasnosti KIC 8462852. O svojich pozorovaniach informovali astronómku Tabby Boyajian, ktorá si uvedomila, že zaznamenané zmeny sú príliš výrazné, dlhotrvajúce a nepravidelné na to, aby ich spôsobovali planéty prechádzajúce popred hviezdu. Hoci hviezdy na začiatku a na konci svojho života prechádzajú výraznými zmenami, takéto správanie dovtedy nikto nepozoroval pri žiadnej hviezde hlavnej postupnosti.
Boyajian a jej kolegovia navrhli viacero vysvetlení vrátane možnosti, že svetlo hviezdy zatieňuje mimozemská megaštruktúra – nedokončená Dysonova sféra. Hoci táto myšlienka znela divoko, nešlo len o honbu za senzáciou. Ďalšie pozorovania síce existenciu megaštruktúry čoraz viac spochybňovali, no „Tabbyina hviezda“ zostala v centre pozornosti.
Nezvyčajné poklesy jasnosti výrazne sťažujú hľadanie planét prechádzajúcich popred hviezdu. Tranzity však nie sú jediným spôsobom, ako môžu odborníci objavovať exoplanéty. Doktorandka Cristina Madurga-Favieres z Warwickej univerzity a jej tím použili metódu merania radiálnych rýchlostí, aby zistili, či sa KIC 8462852 pod gravitačným vplyvom skrytého objektu periodicky vychyľuje.
Zdá sa, že odpoveď je kladná. V roku 2019 zaznamenala družica TESS oveľa menší pokles jasnosti než tie, ktoré Tabbyinu hviezdu preslávili. Jej jasnosť vo viditeľnom svetle vtedy na 21 hodín klesla o 1,1 %. To približne zodpovedá očakávanému prechodu veľkého objektu popred hviezdu, ak okolo nej obieha s periódou približne 3 až 4 pozemské roky.
Po skombinovaní týchto údajov s meraniami radiálnych rýchlostí zo štyroch veľkých teleskopov dospeli Madurga-Favieres a jej kolegovia k záveru, že hviezda má pravdepodobne veľmi hmotného sprievodcu s obežnou dobou medzi 1.030 a 1.368 pozemskými dňami. Podľa najlepšieho odhadu tímu dosahuje jeho hmotnosť 9,4-násobok hmotnosti Jupitera, no môže byť až trikrát vyššia. Keďže za hranicu medzi planétami a hnedými trpaslíkmi sa zvyčajne považuje 13-násobok hmotnosti Jupitera, zatiaľ vôbec nie je jasné, o aké teleso ide.
S takouto obežnou dráhou nemohol záhadný sprievodca priamo spôsobiť dlhšie zmeny jasnosti pozorované v roku 2015. Jeho gravitácia však mohla spustiť reťazovú reakciu, ktorá by mohla byť kľúčom k vyriešeniu záhady. Objekt na excentrickej dráhe dokáže obzvlášť ľahko vychýliť iné planéty či planétky z ich dráh, prípadne vyvolať zrážky vytvárajúce oblaky prachu alebo narušiť dráhy komét.
Madurga-Favieres a jej spoluautori odhadujú excentricitu dráhy nového objektu len na 0,09, čo tento účinok obmedzuje. Pri takej veľkej hmotnosti však môžu byť významné aj malé odchýlky od kruhovej dráhy. Ako autori poznamenávajú: „Podľa najpresvedčivejšej teórie môžu za nepravidelné a zdanlivo neperiodické poklesy vo svetelnej krivke nameranej Keplerom kométy alebo úlomky planetesimál.“ Takýto hmotný objekt dokáže ľahko narušiť dráhy komét a dostať ich dostatočne blízko k hviezde, aby sa rozpadli a dočasne zatienili jej svetlo.
Odborníci KIC 8462852 intenzívne sledujú už desaťročie a príležitostné pozorovania siahajú až do roku 1890. Sprievodca by teda za tento čas musel absolvovať viacero obehov, napriek tomu bol zaznamenaný iba jediný tranzit. Madurga-Favieres to vysvetlila tým, že predchádzajúce tranzity mohli nastať počas medzier v pozorovaniach alebo súčasne s veľkými poklesmi jasnosti, ktoré mohli menšie zmeny spôsobené tranzitom prekryť.
Výskumníci by sa o tomto sprievodcovi, samozrejme, radi dozvedeli viac. Chcú zistiť, či skutočne stojí za zmenami pozorovanými pri Tabbyinej hviezde, a objaviť aj prípadných ďalších menších sprievodcov. Súčasnými metódami sa však teleso nedá priamo zachytiť bez ohľadu na to, či ide o exoplanétu alebo hnedého trpaslíka. Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že Tabbyina hviezda má pravdepodobne aj hviezdneho sprievodcu v podobe červeného trpaslíka. Toto teleso, známe ako KIC 8462852B, sa však zrejme nachádza príliš ďaleko na to, aby prispievalo k pozorovanému kolísaniu jasnosti.
