Mnoho miliónov rokov predtým, než sa vo vývoji psovitých šeliem vyčlenili kojoty či divé vlky, sa po Severnej Amerike potuloval a všetko oňuchával akýsi praveký pes. Tento druh napokon vyhynul a stal sa akousi evolučnou slepou uličkou. Opätovné preskúmanie dávnej fosílie však objasňuje, ako tieto rané psy žili dávno predtým, než naši vlastní predkovia zliezli zo stromov.
Fosíliu starú 30 miliónov rokov našli uzavretú v kamennom bloku v skalnej stene vo východnom Oregone, neďaleko tichomorského pobrežia Severnej Ameriky. Nález pôvodne objavili v 80. rokoch 20. storočia a väčšinu nasledujúcich desaťročí strávil v zbierke jedného oregonského múzea. Paleontológovia spočiatku predpokladali, že by mohlo ísť o oreodonta, vyhynuté zviera pripomínajúce kríženca ovce, ťavy a prasaťa.
Nedávno sa však ukázalo, že fosília je oveľa vzácnejšia: patrí ranému druhu psa s názvom Mesocyon coryphaeus. Toto vyhynuté zviera bolo doteraz známe len z fosílnych lebiek, no tento nález obsahuje aj kosti končatín, panvové kosti, rebrá, stavce a dokonca aj penisovú kosť. „To znamená, že s istotou vieme, že to bol samec,“ uviedla Anne Kort, paleontologička z Michiganskej univerzity a hlavná autorka štúdie, ktorá opisuje výsledky výskumu.
V novej štúdii Kort a jej tím porovnali skamenené kosti s kosťami iných psovitých šeliem. Rozhodujúcim dôkazom bol prekvapivo dedičný kostný výrastok nazývaný osteochondróm, ktorý sa nachádza na konci prednej končatiny a vyskytuje sa vo väčšine fosílií raných psov.
Netreba zabúdať, že 30 miliónov rokov je dlhý čas aj z evolučného hľadiska. M. coryphaeus má preto veľmi ďaleko od nášho domáceho miláčika, ktorý už zrejme opäť čaká na prechádzku. Prvé známe pravé psovité šelmy, zástupcovia Hesperocyon, sa objavili približne pred 40 miliónmi rokov. Tento jedinec teda pochádza z obdobia približne 10 miliónov rokov po začiatku histórie psovitých šeliem.
Pre lepšiu predstavu o veku nálezu: náš vlastný druh, Homo sapiens, sa objavil len približne pred 300-tisíc rokmi, zatiaľ čo celý ľudský rod (Homo) existuje iba 2,8 milióna rokov. Pred 30 miliónmi rokov boli naši predkovia nenápadné, drobné primáty.
K týmto porovnaniam však treba pristupovať opatrne: M. coryphaeus nie je priamym predkom žiadnej dnes žijúcej psovitej šelmy. Patrí k dávno stratenej vetve, ktorá napokon vyhynula. „Táto fosília nie je pra-pra-pradedkom dnešných psov, pretože celá táto vývojová línia úplne vyhynula. A s jej vyhynutím sme prišli o celý ekosystém psovitých šeliem, ktorý dnes už jednoducho neexistuje,“ vysvetlila Kort.
„Myslím si, že niekedy predpokladáme, že keď niečo vyhynie, život si nájde cestu. Nahradí to niečo iné alebo sa niečo iné zázračne vráti. Evolúcia však nikdy nenachádza dokonalé odpovede, iba dobré riešenia. Keď teda o niečo prídeme, zmizne to navždy. Nikdy sa to nedá dokonale nahradiť a podľa mňa je to dôležité ponaučenie, ktoré by sme mali mať na pamäti, keď premýšľame o dnešnom vymieraní,“ pokračuje odborníčka.
