Astronómovia objavili retrográdnu planétu pri červenom trpaslíkovi spektrálneho typu M. Tento typ hviezdy je menší a chladnejší než Slnko a samotná planéta má približne veľkosť Neptúna. Ani hviezda, ani planéta nie sú vo vesmíre ničím výnimočné. Nezvyčajné na tejto sústave je to, že planéta obieha „nesprávnym“ smerom.
Planéty vznikajú z diskov hmoty obklopujúcich hviezdy. Hviezda aj disk rotujú rovnakým smerom, preto planéty zvyčajne obiehajú v rovnakom smere, v akom sa otáča ich hviezda. V Slnečnej sústave to platí pre všetky planéty. Vedci už v minulosti identifikovali retrográdne planéty, teda také, ktoré obiehajú opačným smerom, pri väčších hviezdach s viacerými planétami aj v dvojhviezdnych sústavách. Táto hviezda je však veľmi malá a podľa všetkého má iba jedinú planétu, GJ 3090 b, čo robí celú situáciu záhadnou.
Vďaka podrobným pozorovaniam sústavy sa výskumníkom podarilo zrekonštruovať obežnú dráhu planéty v troch rozmeroch. Jej dráha má voči rotácii hviezdy sklon 136 stupňov. Planéta teda obieha opačným smerom a jej obežná rovina zviera s rovníkom hviezdy pomerne veľký uhol. V Slnečnej sústave sa obežné roviny všetkých ôsmich planét od rovníka Slnka odchyľujú len o niekoľko stupňov.
„Je to pozoruhodná sústava, pretože obežná dráha planéty je voči hviezde nielen naklonená, ale planéta navyše obieha opačným smerom. Okamžite sa tak vynára otázka, ako mohla taká nezvyčajná dráha vzniknúť,“ hovorí Andrew Winter, výskumník z londýnskej Queen Mary University a hlavný autor štúdie, ktorá opisuje tieto výsledky.
Prítomnosť sprievodných hviezd alebo hmotných planét môže výrazne zmeniť obežnú dráhu planéty. Zvyčajne si to však vyžaduje silné gravitačné pôsobenie. V tejto sústave však nie je ďalšia hviezda ani skrytá planéta. „Hľadali sme hmotnú sprievodnú hviezdu, ktorá by mohla planétu dostať na takú extrémnu dráhu, no nenašli sme žiadne dôkazy o jej existencii. Naznačuje to, že možno budeme musieť inak uvažovať o tom, ako táto sústava získala svoje nezvyčajné usporiadanie,“ hovorí Yann Carteret, doktorand na Ženevskej univerzite a spoluautor štúdie.
Podľa jedného z navrhovaných mechanizmov mohla planéta vzniknúť z druhotného protoplanetárneho disku, ktorý sa vytvoril z prachu a plynu zostávajúceho na mieste vzniku hviezdy. Táto hmota sa mohla nahromadiť v disku s osobitým pohybom a planéta mohla jeho vlastnosti jednoducho „zdediť“ bez potreby akejkoľvek prudkej gravitačnej interakcie.
„Predstava, že planetárna sústava môže vzniknúť aj z druhého disku s odlišným pohybom, je mimoriadne zaujímavá. Naznačovalo by to, že prostredie okolo mladej hviezdy môže pri formovaní jej planét zohrávať oveľa väčšiu úlohu, než sme očakávali,“ dodáva Vincent Bourrier, výskumník zo Ženevskej univerzity. Ide zároveň o najmenšiu známu planétu obiehajúcu okolo trpaslíka typu M, ktorej obežnú dráhu sa astronómom doteraz podarilo určiť v troch rozmeroch.
