Vedci, ktorí sa snažia poraziť rakovinu pankreasu, jednu z najsmrteľnejších foriem rakoviny na svete, majú k dispozícii nové nástroje a s obnoveným optimizmom sa púšťajú do radikálnej stratégie: v podstate sa pokúšajú predísť samotnému vzniku rakoviny. Tento nový prístup spočíva v liečbe abnormálne rastúcich tkanív, ktorá má zabrániť ich premene na zhubné nádory a následnému šíreniu. Podobné postupy sa už začali skúšať aj pri rakovine prsníka či kože. Úspech nového lieku potláčajúceho nádory pankreasu teraz prináša väčšiu nádej než kedykoľvek predtým, že táto stratégia môže zabrať aj proti mimoriadne odolnému typu nádoru.
Prevencia rakoviny bola jednou z hlavných tém nedávnej konferencie Americkej asociácie pre výskum rakoviny (AACR) v San Diegu, ktorá sa zameriavala na rakovinu pankreasu. Išlo o prvé takéto stretnutie odvtedy, čo americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v auguste schválil prelomový liek proti rakovine pankreasu daraxonrazib (Rasonque). Jeho úspech priniesol nový optimizmus a nádej, že spojenie tohto lieku či ďalších vyvíjaných terapií s metódami včasného záchytu môže zásadne zmeniť liečbu nádorov pankreasu.
„Práve kombinácia metód včasného záchytu a prevencie by mohla priniesť skutočný prelom a zásadne zmeniť šance na prežitie,“
hovorí Diane Simeone, riaditeľka Mooresovho onkologického centra Kalifornskej univerzity. Na konferencii AACR uviedla, že podľa ich odhadov by takýto prístup mohol viac než strojnásobiť podiel pacientov, ktorí prežijú päť rokov od diagnózy rakoviny pankreasu, a to z 13,7 % na 50 %.
Je to ambiciózny cieľ, no aj ďalší výskumníci kladú dôraz na včasný zásah. „Veľmi nás teší, že sme sa vôbec dostali do bodu, keď o niečom takom môžeme uvažovať. Ešte pred niekoľkými rokmi sa to nezdalo možné,“ hovorí Anirban Maitra, riaditeľ Perlmutterovho onkologického centra Newyorskej univerzity.
Prevencia je základ!
Nádory pankreasu sú povestné tým, aké ťažké je ich liečiť: často sú mimoriadne invazívne, nereagujú na väčšinu liečebných postupov a môžu obrastať hlavné tepny a žily, čo sťažuje ich odstránenie. Napriek tomu môže päťročná miera prežívania presiahnuť 80 %, ak sa ochorenie zachytí v ranom štádiu, hovorí Simeone. Príznaky rakoviny pankreasu sa však ťažko rozpoznávajú a pacienti často nevyhľadajú lekára hneď. Viac než polovica prípadov sa diagnostikuje až vtedy, keď sa ochorenie rozšírilo do iných orgánov. Táto štatistika sa v podstate nezmenila za celých 30 rokov, odkedy Simeone otvorila svoje laboratórium na výskum rakoviny.
S cieľom zlepšiť včasný záchyt spustila Simeone s kolegami klinickú štúdiu PRECEDE. Plánujú do nej zapojiť 20.000 ľudí, ktorí majú rakovinu pankreasu v rodinnej anamnéze, vykazujú určité abnormálne zmeny na pankrease alebo majú genetický profil zvyšujúci riziko vzniku tohto ochorenia. Cieľom je zistiť, či pravidelný skríning rakoviny pankreasu zlepšuje šance na prežitie, a ak áno, do akej miery. Ako Simeone uviedla na konferencii, do štúdie dosiaľ zaradili o niečo viac než 12.000 účastníkov.
U viac než 50 účastníkov diagnostikovali rakovinu pankreasu, pričom u mnohých z nich zachytili ochorenie v najskoršom štádiu.
To však nemusí byť najdôležitejším možným prínosom celého projektu. Výskumníci zo štúdie PRECEDE chcú získané vzorky využiť na hodnotenie experimentálnych krvných testov na včasný záchyt rakoviny. Zároveň plánujú skúmať metódy založené na umelej inteligencii, ktoré by na snímkach zo zobrazovacích vyšetrení účastníkov dokázali odhaliť abnormality ešte skôr, než sa stanú viditeľnými voľným okom.
Podľa Simeone by konzorcium PRECEDE mohlo skúmať aj to, či terapie ako daraxonrazib dokážu zlepšiť mieru prežívania, ak sa podajú bezprostredne po operácii na odstránenie predrakovinových zmien alebo nádorov v ranom štádiu. Daraxonrazib je zatiaľ schválený iba na liečbu pokročilých nádorových ochorení.
Mutácie v hľadáčiku
Na konferencii AACR vedci predstavili výsledky štúdií na myšiach, ktoré naznačujú, že tento postup by mohol fungovať. Ben Stanger, výskumník rakoviny z Pensylvánskej univerzity, a jeho kolegovia experimentovali s hlodavcami, ktoré mali mutácie v géne Kras. V dôsledku týchto mutácií vznikajú bielkoviny schopné vyvolať rakovinu. Keď sa u myší objavili drobné predrakovinové útvary v pankrease, vedci im podali liek, ktorý podobne ako daraxonrazib blokuje bielkoviny Kras aj ďalšie bielkoviny podporujúce vznik nádorov. Liečba zlepšila šance zvierat na prežitie. „Je to nesmierne vzrušujúce,“ hovorí Stanger. Dodáva však, že môže trvať roky, kým sa podarí zistiť, ako tento postup čo najúčinnejšie využívať u ľudí.
Prvým dôležitým krokom môže byť zistenie, či sú ľudia ochotní užívať silné protinádorové lieky, keď sú v zásade zdraví, hovorí Maitra. Aj on plánuje klinickú štúdiu lieku, ktorý blokuje bielkoviny Kras s cieľom predchádzať rakovine pankreasu.
O daraxonrazibe je známe, že spôsobuje závažné kožné vyrážky a ďalšie vedľajšie účinky. „Nie je to ako vziať si tabletku aspirínu alebo vitamín,“ hovorí Maitra.
Vedci možno budú musieť najprv zistiť, či môžu byť účinné aj nízke dávky lieku, alebo počkať na vývoj liekov druhej generácie s menším počtom vedľajších účinkov.
Vakcína proti rakovine?
Ďalší vedci skúmajú nové prístupy k prevencii. Začiatkom roka odborníci oznámili, že vakcína proti rakovine, ktorá učí imunitný systém ničiť rakovinové bunky, vyvolala u 90 % účastníkov klinickej štúdie tvorbu imunitných buniek zameraných na mutované bielkoviny Kras podporujúce vznik rakoviny pankreasu. Zatiaľ je priskoro povedať, či vakcína dokáže rakovine predchádzať. Vedci však dúfajú, že by sa mohla podávať ľuďom s vysokým rizikom tohto ochorenia vrátane pacientov, ktorým už odstránili predrakovinové zmeny.
Sahar Nissim, gastroenterológ a výskumník rakoviny z bostonského onkologického inštitútu Dana-Farber, na konferencii AACR predstavil výskum acinárnych buniek pankreasu. Tieto bunky vylučujú tráviace enzýmy. Určité mutácie v ich génoch Kras však môžu spustiť proces vedúci k vzniku nádoru, pri ktorom bunky začínajú strácať svoju pôvodnú identitu.
Nissim s kolegami pracuje na vývoji liekov, ktoré by bunky prinútili zachovať si acinárnu identitu. Vedci v súčasnosti skúmajú, či takto možno zabrániť vzniku nádorov u myší nesúcich mutovanú verziu génu Kras.
Nissim prirovnáva takýto zásah k podávaniu liekov na zníženie cholesterolu ľuďom s vysokým rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Ako hovorí:
„U týchto pacientov nečakáme, kým dostanú infarkt. Pri rakovine sme však tento prístup dosiaľ veľmi neuplatňovali.“
