Malta je malý kúsok pevniny osamotene uprostred Stredozemného mora – z geologického hľadiska však nebola vždy oddelená od okolitého sveta. Keď sa opakovane tvorili ľadovce a hladina mora klesala, pevninské mosty ju občas spájali so susednými ostrovmi, ako aj s európskou a severoafrickou pevninou. Hoci po týchto mostoch mohli prechádzať zvieratá – a potenciálne aj ľudia –, načasovanie a trasy takýchto presunov boli až doteraz záhadou.
Časť odpovedí sa však možno dodnes ukrýva viac než 100 metrov pod hladinou slaných modrých vôd. Začiatkom septembra morskí geológovia odobrali vzorky a umiestnili senzory na morské dno v okolí Malty, aby zistili, ako mohol vyzerať život na jednom z týchto dnes už zatopených pevninských mostov: na páse pevniny, ktorý počas posledného zaľadnenia spájal ostrov s neďalekou Sicíliou.
Krajina záhad
O dávnej Malte toho viac nevieme, než vieme, hovorí Eleanor Scerri, archeologička z Inštitútu Maxa Plancka pre geoantropológiu. Nedávno viedla výskum prvých ľudských obyvateľov ostrova, ktorí naň podľa predpokladov priplávali pred 8.900 rokmi. Boli však naozaj prvými ľuďmi? A ak áno, v akých ekosystémoch žili?
Malta bola jedným z posledných ostrovov v Stredozemnom mori, ktoré získali trvalé osídlenie – stalo sa tak približne pred 6.000 rokmi. Naproti tomu napríklad oveľa väčšia Sicília bola osídlená už pred 16.000 rokmi.
Oba ostrovy boli naposledy priamo prepojené približne pred 13.000 rokmi. Spájal ich vtedy 90 kilometrov dlhý pevninský most a hladina mora bola o 120 metrov nižšia než dnes.
Počas osemdňovej expedície s názvom BRIDGES, ktorá sa skončila začiatkom septembra, sa talianski a maltskí vedci plavili na výskumnej lodi medzi juhovýchodným pobrežím Sicílie a severovýchodným pobrežím Malty. Mapovali dávno pochovanú pevninu a odoberali z nej vzorky. Hoci analýza údajov potrvá mesiace, prvé pozorovania naznačujú, že most poskytoval dôležité životné prostredie vodným živočíchom a potravu ľuďom. Nachádzalo sa na ňom totiž množstvo plytkých oblastí s hrebeňmi, útesmi, panvami a lagúnami. „Tento výskum sa mal uskutočniť už dávno,“ hovorí Rochelle Xerri, paleontologička z maltského Národného prírodovedného múzea, ktorá sa na projekte nezúčastnila.
Hoci túto zatopenú pevninu odhalilo bežné mapovanie morského dna už v polovici 20. storočia, rozlíšenie údajov bolo na podrobnú analýzu príliš nízke. Práve preto je projekt BRIDGES taký dôležitý. Uskutočňuje sa v spolupráci Talianskej národnej rady pre výskum (CNR), Talianskeho národného inštitútu oceánografie a aplikovanej geofyziky (OGS) a Maltskej univerzity.
„Hoci sme v Stredozemnom mori, ktoré už tisícročia križuje množstvo lodí a člnov, stále žijeme vo veku objavov,“ hovorí Emanuele Lodolo, morský geológ z OGS a jeden z vedúcich projektu BRIDGES. „Najmä táto oblasť je z hľadiska podrobného podmorského mapovania úplne nepreskúmaná.“
Mapovanie pod hladinou
Na vyplnenie tejto dlhoročnej medzery v poznaní poskytla CNR svoju vlajkovú loď Gaia Blu. V rámci výskumu ju vybavili množstvom prístrojov na mapovanie zatopeného pevninského mosta. Viaclúčový sonar s vysokým rozlíšením, ktorý naraz vysiela viacero zvukových vĺn odrážajúcich sa od reliéfu morského dna, odhalil podrobnosti mosta s presnosťou na 30 centimetrov. Seizmické merania umožnili vedcom nahliadnuť aj pod hrubú vrstvu sedimentov, ktoré sa na moste postupne usadili. Pomocou gravitačného jadrového vzorkovača, ktorý namiesto vŕtania preniká do sedimentov vlastnou hmotnosťou ťažkého závažia, odobrali vzorky z hĺbky 10 metrov. Vedci budú určovať ich vek a hľadať v nich fosílie.
Matteo Vacchi, pobrežný geomorfológ z Univerzity v Pise, ktorý sa na projekte BRIDGES nezúčastnil, uviedol, že most môže odborníkom pomôcť lepšie pochopiť niekdajšie klimatické podmienky v Stredozemnom mori. Zmeny, ktorými oblasť postupne prechádzala, ukazujú, ako vysoko bola miestna hladina mora a kedy zánik pobrežných biotopov vyvolal migráciu ľudí a zvierat.
Prvé výsledky výskumu potvrdili aj to, že v plytkých močaristých oblastiach pevninského mosta mohli žiť ryby, riasy a rastliny, ktoré ľudia mohli využívať pri love a zbere potravy. Most teda nebol iba miestom, cez ktoré človek prešiel na susedný ostrov. Bol aj územím, kam sa vydal zbierať lastúrniky a potom sa vrátil domov na Sicíliu alebo Maltu, hovorí Ilaria Patania, geoarcheologička z Washingtonovej univerzity, ktorá sa na výskume nezúčastnila.
S analýzou údajov a zberom ďalších možno očakávať nové objavy. Podľa Lodola sa za týždeň nedá preskúmať celá plocha pevninského mosta, pretože je približne trikrát väčšia než samotná Malta. Počas tejto výskumnej plavby vedci zmapovali približne polovicu mosta.
Odborníci dúfajú, že získajú financie na mapovanie ďalších častí mosta, okrem iného aj pomocou autonómnych podmorských plavidiel.
Priestor na výskum
Podrobnejšie zmapovanie mosta by mohlo priniesť aj ďalšie informácie o pôvode maltských zvierat. Podľa Xerri sa mnohé živočíchy známe z Malty – vrátane medveďov, jeleňov, líšok a vlkov – mohli dostať zo Sicílie po dnes už zatopenom pevninskom moste. Nie všetky sicílske zvieratá však využili most ako „odrazový mostík“ na Maltu, hovorí Patania. Výskumníčka skúmala skamenený trus veľkých sicílskych jaskynných hyen, ktoré počas poslednej ľadovej doby žili na juhovýchodnom cípe ostrova, no na Malte sa nikdy neobjavili. „Buď vyhynuli skôr, než tento most vznikol, alebo je na ňom niečo zvláštne,“ hovorí.
Pevninský most medzi Sicíliou a Maltou môže odhaliť aj skryté kapitoly ľudských dejín Malty. Huw Groucutt, archeológ z Maltskej univerzity, ktorý sa na novom výskume nezúčastnil, vidí podobnosti s Doggerlandom, ďalším zatopeným pevninským mostom. Ten ešte pred 8.000 rokmi spájal dnešnú Veľkú Britániu s európskou pevninou. Vedec však upozorňuje, že hoci archeológovia v Doggerlande našli kamenné nástroje, tento most dnes leží v priemernej hĺbke iba 30 metrov. Most medzi Sicíliou a Maltou pokrýva trikrát hlbšia voda. Pre väčšiu hĺbku by bolo pravdepodobne príliš náročné zachytiť stopy ľudskej činnosti pomocou sonaru.
Aaron Micallef, maltský morský geológ z Výskumného ústavu akvária v Monterey Bay, ktorý sa na výskume zúčastnil, by sa preto radšej zameral na miesta, ako sú zrútené jaskyne a riečne údolia. V týchto zákutiach a puklinách mohli sedimenty uchovať peľ a izotopy v pôde. Ich analýza by umožnila vyvodiť závery o rozmanitosti vtedajšej suchozemskej vegetácie a množstve zrážok. Zároveň by objasnila, ako zvieratá a ľudia využívali prostredie pevninského mosta.
Toto osobité prostredie môže z Malty urobiť priestor na výskum v biológii aj archeológii, hovorí Groucutt. Podľa neho mohol pevninský most zohrávať v ľudských dejinách kľúčovú úlohu.
