Sústava sa volá WISPIT 2, nachádza sa 430 svetelných rokov od Zeme a obsahuje dve hviezdy, ktoré obiehajú veľmi blízko seba. Hviezdy obklopuje protoplanetárny disk – rotujúci oblak hmoty v mladých hviezdnych sústavách, z ktorého sa neskôr vytvoria planéty. Astronómovia v tomto disku našli dôkazy naznačujúce prítomnosť dvoch planét.
Prvú planétu, WISPIT 2b, objavili v roku 2025. Má päťnásobnú hmotnosť Jupitera a okolo hviezd sústavy obieha približne dvakrát ďalej než Neptún okolo Slnka. Materiál, z ktorého sa planéta formuje, už vytvoril medzeru v protoplanetárnom disku, zatiaľ čo jej susedná planéta WISPIT 2c zatiaľ vyhĺbila v okolitom materiáli len menšiu dutinu.
Nie je to prvýkrát, čo sa podarilo zachytiť planétu v počiatočnej fáze jej vzniku. Známa planéta s veľkosťou Jupitera, ktorá sa formuje okolo trpasličej hviezdy PDS 70, bola pozorovaná už pred rokmi. WISPIT 2b je však výnimočná: vďaka observatóriu Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA), rozsiahlej sústave rádioteleskopov v Čile, je WISPIT 2 prvou sústavou, v ktorej možno súčasne vidieť protoplanetárny disk, vznikajúcu planétu aj plyn víriaci smerom k nej.
„Jasne vidíme, že obe planéty pretvárajú svoje okolie. WISPIT 2c vyhĺbila dutinu a WISPIT 2b vytvorila medzeru,“ uviedla Myriam Benisty, výskumníčka z Astronomického ústavu Maxa Plancka a hlavná autorka štúdie, ktorá opisuje tieto výsledky. „Okolo WISPIT 2b sme našli plynové víry, ktoré predpovedali simulácie interakcií medzi diskom a planétou, no doteraz sme ich nikdy priamo nevideli. Teraz ich konečne máme aj na snímke!“
Víriaci plyn sa na snímke prejavuje ako zoskupenie pixelov. Laikovi to možno nepripadá pôsobivé, no pre vedcov ide o fenomenálny výsledok. Ako hovoria, pozorovať toľko detailov zo vzdialenosti viac než 400 svetelných rokov je ako dokázať čítať knihu zo vzdialenosti 5 kilometrov.
Tento výskum je tiež dôležitým krokom k objasneniu dosiaľ nevyriešenej otázky týkajúcej sa protoplanetárnych diskov: sú tieto plynové víry vždy spojené so vznikom planét, alebo nie? Vo vedeckej komunite o tom prebieha búrlivá diskusia, pretože podobné víry už pozorovali aj v iných sústavách, v ktorých však zatiaľ chýbajú dôkazy o existencii planét. Je možné, že aj v týchto prípadoch víry poháňajú dosiaľ neobjavené planéty? Druhou možnosťou je, že tieto plynné útvary vznikajú samovoľne v mimoriadne turbulentných diskoch a nemožno ich považovať za ukazovateľ prítomnosti planéty.
„Dúfajme, že takéto pozorovania naučia astronómov rozlišovať medzi štruktúrami v disku, ktoré prezrádzajú prítomnosť protoplanéty, a tými, ktoré ju nenaznačujú,“ dodal Stefano Facchini, jeden z iniciátorov výskumu, ktorý priniesol nové výsledky. Podľa vedcov umožnia observatóriá novej generácie, ako sú Extremely Large Telescope a Giant Magellan Telescope, spolu s očakávanými vylepšeniami ALMA hľadať stopy víriaceho plynu v oblastiach oveľa bližšie k centrálnej hviezde, než sa nachádza WISPIT 2b.
