Čo sa deje s orgánmi po transplantácii? Podľa nového výskumu sa s nimi dejú naozaj zaujímavé veci: srdcia mladých darcov v telách starších príjemcov rýchlo starnú, zatiaľ čo staršie srdcia transplantované mladým ľuďom mladnú. Výsledky zverejnené na preprintovom serveri bioRxiv, ktoré zatiaľ neprešli odborným recenzným konaním, naznačujú, že orgány na transplantáciu by mohli pochádzať aj od starších darcov, než je dnes bežné.
Transplantácie srdca sa vo svete vykonávajú čoraz častejšie a podstupujú ich aj čoraz starší ľudia, čiastočne preto, že žijeme dlhšie. V Spojených štátoch napríklad v roku 2024 vykonali celkovo 4.636 transplantácií srdca, čo je o 81,5 % viac než v roku 2013. Napriek tomu vo svete každoročne zomierajú stovky ľudí pri čakaní na nový orgán.
To viedlo k pokusom s transplantáciou orgánov vypestovaných v ošípaných do ľudského tela. Na mnohých miestach tiež upravili pravidlá, aby zvýšili počet ľudských sŕdc dostupných na transplantáciu. Vo všeobecnosti sa odporúčajú darcovia mladší ako 45 rokov, hoci do úvahy prichádzajú aj starší, ktorí nevykazujú známky závažného ochorenia koronárnych tepien. Jesse Poganik, výskumník starnutia z Harvardu, a jeho kolegovia nedávno skúmali, ako sa po transplantácii mení biologický vek darovaných sŕdc, teda miera poškodenia nahromadeného v bunkách. Výskum uskutočnili na myšiach aj na ľuďoch.
Výskumníci transplantovali srdcia mladých myší vo veku 3 mesiacov, myší v strednom veku 1 roka a starých myší vo veku 1,5–1,67 roka myšiam zo všetkých troch vekových skupín. Zvieratá pritom žili súčasne s transplantovaným aj vlastným srdcom. Štyri až šesť mesiacov po operácii myši usmrtili a odobrali im vzorky tkanív, aby zmerali úroveň metylácie DNA v približne 320.000 genetických oblastiach. Hľadali pritom zmeny súvisiace s poškodením buniek pri starnutí. Napokon porovnali úrovne metylácie spojené so starnutím v transplantovaných srdciach s hodnotami nameranými v pôvodných srdciach zvierat.
Analýza ukázala, že biologický vek darovaných sŕdc sa menil tak, aby sa viac priblížil veku príjemcu: mladšie srdcia transplantované starším zvieratám starli rýchlejšie, zatiaľ čo staré srdcia u mladších príjemcov omladli. To je v súlade so skorším výskumom, pri ktorom dva živé organizmy chirurgicky spojili tak, aby mali spoločný obehový systém. Tento postup je známy ako parabióza. Ukázalo sa, že krv mladých myší predĺžila život starším myšiam, s ktorými boli spojené, a zlepšila ich pamäť aj schopnosť učiť sa. Krv starších myší však môže biologický vek mladých myší zvyšovať.
Poganik a jeho kolegovia následne preskúmali skoršie transplantácie srdca vykonané v bostonskej nemocnici Brigham and Women’s Hospital. Hľadali prípady, ku ktorým boli dostupné vzorky z biopsií vhodné na analýzu metylácie DNA. Preskúmali 11 transplantácií s výrazným vekovým rozdielom medzi darcom a príjemcom. Pri transplantáciách starších sŕdc mladším ľuďom predstavoval rozdiel 8–24 rokov, pri transplantáciách mladších sŕdc starším ľuďom 38–50 rokov.
„Pozoruhodné je, že sme zaznamenali presne tie isté účinky ako u myší,“ hovorí Poganik. Transplantované srdcia sa biologickým vekom prispôsobili svojim novým hostiteľom. Výskumníci preskúmali aj elektronické zdravotné záznamy niekoľkých stoviek pacientov po transplantácii srdca. Z údajov získaných rok po operácii zisťovali, ako dobre srdcia fungovali a ako tieto výsledky súviseli s biologickým vekom.
Zistili, že ukazovatele ako srdcová frekvencia, hrúbka zadnej steny srdca či tolerancia záťaže zodpovedali skôr veku príjemcu než veku darcu. „Niektoré, hoci nie všetky, funkčné ukazovatele podporili predpoklad, že tieto staršie srdcia u mladších ľudí fungujú, akoby boli biologicky mladšie, a naopak,“ hovorí Poganik. „Niektoré zmeny sú však pravdepodobne jednoducho nezvratné.“
V dôsledku transplantácie srdca nezaznamenali zmeny vo fungovaní iných orgánov. Výskum treba zopakovať na väčších skupinách pacientov aj v rámci rôznych transplantačných programov. Podľa Poganika však výsledky naznačujú, že zapojením starších darcov by sa mohol rozšíriť okruh orgánov vhodných na transplantáciu. Kardiochirurgička Amy Fiedler z univerzity v San Franciscu uvádza, že mnohí doteraz váhali s transplantáciou sŕdc starších darcov mladším príjemcom pre obavy o životnosť orgánov. V blízkej budúcnosti by sa to však mohlo zmeniť.
