Hviezdy a ich planéty vznikajú z rozsiahlych oblakov plynu a prachu. Gravitácia zohráva rozhodujúcu úlohu pri priťahovaní hmoty k protohviezde a splošťovaní približne guľovitého oblaku do podoby disku. Vedci však predpokladajú, že zásadný význam majú aj magnetické polia. Vďaka úlomku meteoritu nedávno odhadli, aké silné mohlo byť magnetické pole slnečnej sústavy v čase, keď mala 200-tisíc rokov.
Výskumníci z MIT skúmali meteorit DOM 08006, ktorý patrí medzi najstaršie známe meteority. Zamerali sa najmä na drobné štruktúry nazývané inklúzie bohaté na vápnik a hliník, ktoré vznikli vo veľmi ranom období slnečnej sústavy. Tieto zrnká obsahujú feromagnetické prvky, na ktoré pôsobilo dávne magnetické pole slnečnej sústavy. Zachované stopy pomáhajú pochopiť, ako magnetické polia prispeli k premene pôvodného oblaku na protoplanetárny disk, z ktorého sa neskôr sformovali planéty.
„Napadlo nám preskúmať, či by sme stopy tohto procesu nenašli aj v našej slnečnej sústave, vo vzorkách meteoritov, ktoré si zachovali skutočne pôvodnú podobu a pochádzajú z úplne prvých etáp jej vzniku. Zaujímali nás najmä najstaršie známe materiály,“ uviedol Benjamin Weiss, profesor MIT a hlavný autor štúdie, ktorá prináša tieto výsledky. „Zaujímalo nás, aké sily stáli za vznikom Slnka a predovšetkým planét. Bola to len gravitácia, alebo pri tom zohrávali úlohu aj magnetické polia?“
Merania naznačujú, že už v raných rokoch slnečnej sústavy pôsobilo v plynnom oblaku silné magnetické pole. Bolo silnejšie než dnešné magnetické pole Zeme a oveľa silnejšie než medziplanetárne pole, ktoré meriame v súčasnosti. Magnetické pole Zeme dosahuje približne 50 mikrotesla, zatiaľ čo medziplanetárne magnetické pole v okolí Zeme je približne tisíckrát slabšie. Podľa odhadov bolo dávne pole tri- až desaťkrát silnejšie než dnešné pole Zeme.
Toto magnetické pole mohlo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri spomaľovaní hmoty v ranej slnečnej sústave. Keby na zrnká pôsobila iba gravitácia, jednoducho by naďalej obiehali okolo vznikajúceho Slnka. Keďže ich však niečo spomaľovalo, padali smerom dovnútra a zväčšovali hmotnosť Slnka, až kým sa z neho nestala plnohodnotná hviezda. „Už dlho hovoríme o tom, že magnetické polia mohli tomuto procesu napomáhať,“ hovorí Weiss.
Weiss a jeho tím pripravujú ďalší výskum tejto témy, zatiaľ čo iní odborníci sa pokúšajú skúmať magnetické polia ďalších mladých hviezdnych sústav. To sa však často ľahšie povie, než urobí. Weiss sa podieľa aj na vzrušujúcej misii Psyche, ktorej cieľom je rovnomenný asteroid bohatý na kovy. V závislosti od toho, ako Psyche vznikol, by aj on mohol niesť dávne magnetické stopy.
Ďalším dôležitým krokom však bude hľadanie starých magnetických záznamov v ďalších meteoritoch. „Zatiaľ sme len na začiatku. Ide o jediný meteorit pochádzajúci z určitého typu asteroidu,“ hovorí Weiss. „Chceme v podstate preskúmať celý súbor stôp. Možno sa nám podarí nazrieť ešte o niečo hlbšie do minulosti.“
