Antarktída sa nepodobá žiadnej inej časti našej planéty. Najizolovanejší kontinent Zeme má bohatú živú prírodu, ktorej časť sa nikde inde nevyskytuje. Nový výskum teraz preukázal, že takýchto druhov môže byť obrovské množstvo.
V minulosti sa odborníci venovali najmä pomerne veľkým organizmom typickým pre Antarktídu, od drobného bezkrídleho pakomára Belgica antarctica až po množstvo morských živočíchov charakteristických pre tento južný kontinent. Zdá sa však, že vedci doteraz prehliadali celý jeden biotop. Preto sa chopili lopát, aby preskúmali drobné mikroskopické organizmy žijúce v antarktickej pôde.
Mikróby majú veľkú výhodu v tom, že sú nesmierne malé. Vďaka svojim rozmerom sa môžu vzniesť do vzduchu a pohybovať sa v atmosfére. Môžu sa tiež nechať unášať oceánskymi prúdmi do nových oblastí. Ďalším prostredím, v ktorom dokážu cestovať, sú črevá živočíchov.
Antarktída je však od všetkého veľmi ďaleko. „Ak hľadáme skutočne endemické mikroorganizmy, Antarktída je dobrým východiskovým bodom, pretože ide o geograficky izolovaný kontinent,“ hovorí Noah Fierer, riaditeľ Centra mikrobiálneho výskumu. „Navyše tu panujú jedinečné podmienky, ktoré sa v iných pôdnych prostrediach bežne nevyskytujú. Chlad je samozrejmosťou, ale okrem neho je tu všade aj mimoriadne sucho. Antarktída je púšť.“
Fierer sa spolu s postdoktorandom Nickom Dragonom a skupinou vedcov rozhodol preskúmať Antarktídu so zameraním na skupinu baktérií, ktoré sa vyskytujú takmer všade. Ide o rod Arthrobacter, ktorý nájdeme od Antarktídy až po trópy. Vedci sekvenovali genómy kmeňov rodu Arthrobacter nájdených na Antarktíde a porovnali ich s kmeňmi z iných oblastí. Zistili, že 90 percent nimi zozbieraných kmeňov bolo jedinečných.
„Zástupcovia rodu Arthrobacter sa síce vyskytujú po celej planéte, ale keď jednotlivé kmene preskúmame podrobne, ukáže sa, že Antarktída má – podobne ako v prípade tučniakov – jednoznačne vlastnú, osobitú biologickú históriu,“ hovorí Byron Adams, profesor biológie na Univerzite Brighama Younga a spoluautor štúdie, ktorá priniesla tieto výsledky.
Vedci následne časť antarktických vzoriek kultivovali v laboratóriu, aby ich mohli podrobnejšie preskúmať. Vystavenie baktérií extrémnym podmienkam preukázalo, že hoci v porovnaní s inými kmeňmi rástli pomaly, boli mimoriadne odolné a dokázali znášať extrémne teploty aj sucho.
„V mikrobiológii už dlho pretrváva predpoklad, že ‚všetko je všade‘,“ hovorí Dragone. „Antarktída sa často považovala za možnú výnimku a naše výsledky to potvrdzujú. Zdá sa, že niektoré antarktické pôdne mikroorganizmy sa výrazne líšia od svojich príbuzných z iných častí sveta.“
Presvedčiť ľudí, aby sa zaujímali o miznutie mikroskopických foriem života, možno nie je také jednoduché ako pri tučniakoch a tuleňoch. Presne zistiť, čo na Antarktíde žije, však ešte nikdy nebolo také naliehavé. Podľa NASA Antarktída v rokoch 2002 až 2025 každoročne strácala približne 135 gigaton ľadu.
Na konferencii v Londýne v roku 2025 už odborníci bili na poplach pre drastické zmeny prebiehajúce na Antarktíde, ktorých dôsledky pocítime všetci. Ak chceme chrániť budúcnosť tejto oblasti, musíme zistiť, o čo môžeme prísť. Platí to rovnako pre týčiace sa ľadovce jednej z posledných divočín na Zemi ako pre drobné organizmy ukryté v jej pôde, zdôrazňujú vedci.
„Pri biologickej rozmanitosti nám zvyčajne napadnú tučniaky, tulene a veľryby, ale tento výskum ukazuje, že mnohé z najcharakteristickejších druhov Antarktídy majú mikroskopické rozmery,“ hovorí Adams. „Chrániť biologickú rozmanitosť Antarktídy znamená zároveň chrániť biologickú históriu ukrytú v jej pôde.“
