Objav nového druhu opereného dinosaura v Číne vďaka mimoriadne dobre zachovanej fosílii rozširuje pribúdajúce dôkazy o tom, že schopnosť letu sa u vtákov a ich najbližších príbuzných nevyvinula v jedinej evolučnej línii, ale vznikla opakovane.
Fosília dlhá 57 centimetrov uchováva pozostatky zástupcu mikroraptorínov, ktorý žil pred 100 až 145 miliónmi rokov na území dnešnej provincie Liao-ning. Nález objavil miestny farmár a medzinárodný tím čínskych, talianskych a slovenských vedcov ho opísal v časopise Nature Communications. Vedci druh pomenovali Norellraptor barsboldi a odhadujú, že jedinec mal v čase smrti približne tri roky.
Mikroraptoríny boli pomerne malé mäsožravé dinosaury s hmotnosťou okolo jedného kilogramu a operenými končatinami. Odborníci už identifikovali stovky ich exemplárov. Tieto operené tvory patria do kladu Microraptorinae a sú blízkymi príbuznými vtákov, ktoré patria do kladu Avialae.
Pri porovnávaní známych adaptácií mikroraptorínov súvisiacich s letom s adaptáciami vo vtáčej evolučnej línii vedci zistili, že z celkového počtu 194 takýchto adaptácií identifikovaných u mikroraptorínov sa 30 % vyvinulo aj v klade Avialae. Patria medzi ne letky, hákovito zahnuté články prstov na nohách aj dlhšie kosti v dolnej časti prednej končatiny než v jej hornej časti. Tieto adaptácie však v oboch skupinách vznikali v odlišnom poradí, a preto ich nemožno považovať za prejav spoločného vývinového systému, píšu vedci.
Paleontológovia nové výsledky vítajú. „Štúdia prináša dôležité nové dôkazy podporujúce hypotézu, že let sa u operených dinosaurov vyvinul viackrát, z toho najmenej raz u mikroraptorínov a najmenej raz u vtákov,“ hovorí Michael Pittman, paleobiológ z Čínskej univerzity v Hongkongu.
Neila Gostlinga, evolučného vývinového biológa z britskej Southamptonskej univerzity, prekvapilo, že väčšina evolučných zmien v tejto línii lietajúcich dinosaurov nebola spoločná s ich vtáčími príbuznými. Výsledky podľa neho ukazujú, že mnohé druhy skúšali všetky dostupné cesty. Let zjavne prinášal výhody, ktoré sa tieto skupiny v širokej miere pokúšali využiť.
To, že N. barsboldi a ďalšie dinosaury mali stavbu tela vhodnú na let, však ešte neznamená, že skutočne dokázali lietať. „Stále nie je jasné, aké letové schopnosti mali mikroraptoríny a ako ich anatomické podobnosti a rozdiely súvisia so spôsobom letu,“ hovorí Oliver Demuth, evolučný biomechanik z britskej Cambridgeskej univerzity. „Iba plachtili zo stromu na strom, alebo sa dokázali pohybovať aj mávaním krídel poháňaným svalmi, podobne ako dnešné vtáky?“
