Ukázalo sa, že galaxia vzdialená 12,5 miliardy svetelných rokov obsahuje až tri supermasívne čierne diery (SMBH). Dve z nich pravdepodobne smerujú k splynutiu, zatiaľ čo prítomnosť tretej na okraji galaxie si vyžaduje ďalšie vysvetlenie. Všetky tri SMBH aktívne pohlcujú hmotu a ovplyvňujú vývoj galaxie, ktorá ich obklopuje. Ich objav by mohol uzavrieť viacero diskusií o vývoji raného vesmíru, zároveň však otvára množstvo nových otázok.
Supermasívne čierne diery obklopujú takzvané aktívne galaktické jadrá (AGN). Sú to kompaktné oblasti, ktoré vyžarujú mimoriadne veľa energie, a preto patria k najjasnejším objektom vo vesmíre. Vedcom tak umožňujú pozorovať čierne diery z prvých niekoľkých miliárd rokov po veľkom tresku. Rozlíšenie však nie je príliš dobré, a tak zostáva mnoho otázok otvorených. Patrí medzi ne aj to, prečo sa niektoré čierne diery javia väčšie, než by podľa teórie vzhľadom na svoj vek mohli byť.
Jedným z možných vysvetlení tejto záhady by bolo prekvapivo rýchle splývanie veľkého počtu menších čiernych dier. Dokázať to je však náročné. Pri skúmaní galaxie J0148-4214 však astronómovia zaznamenali známky prítomnosti dvoch supermasívnych čiernych dier, ktoré čoskoro splynú („čoskoro“ v tomto prípade z kozmologického hľadiska znamená niekoľko stoviek miliónov rokov). Prítomnosť tretej čiernej diery v tej istej galaxii navyše podporuje predstavu, že galaxie sa môžu vyvíjať rýchlejšie, než vedci očakávali.
„Ide o prvý dôkaz existencie troch aktívnych čiernych dier v jedinej galaxii vo vzdialenom vesmíre,“ uviedla Hannah Übler z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku. J0148-4214 je príliš ďaleko na to, aby sa dvojica čiernych dier dala pozorovať oddelene. Ich spoločné svetlo je však asymetrické, čo naznačuje prítomnosť dvoch objektov rôznej veľkosti.
V spektre svetla prichádzajúceho z J0148-4214 možno pozorovať široké pásy, ktoré naznačujú prítomnosť veľmi rýchlo sa pohybujúcej hmoty. Hoci podobné široké pásy môžu vytvárať aj supernovy a niektoré ďalšie astronomické javy, Übler a jej kolegovia dospeli k záveru, že pozorované údaje možno vysvetliť akrečnými diskami okolo čiernych dier. Presnejšie povedané, údaje naznačujú prítomnosť supermasívnej čiernej diery s hmotnosťou 80 miliónov Sĺnk, ktorú sprevádza čierna diera s hmotnosťou 0,6 milióna Sĺnk. Tieto dve telesá od seba delí približne 620 svetelných rokov. Menší objekt sa neustále približuje k väčšiemu, pretože trenie v oblaku hmoty, ktorým prechádza, zmenšuje jeho obežnú dráhu.
Výskumníci priznávajú, že odhady hmotností majú veľkú mieru neistoty, a zdôrazňujú, že presné určenie hmotností nie je ich hlavným cieľom. Zároveň však upozorňujú, že oveľa menšia supermasívna čierna diera pohlcuje hmotu mimoriadnym tempom. Prekračuje pritom Eddingtonovu medzu zodpovedajúcu jej veľkosti, ktorá sa kedysi považovala za hornú hranicu rýchlosti rastu čiernych dier.
Celková hmotnosť galaxie dosahuje 1,3 miliardy Sĺnk, čo je vzhľadom na takú veľkú centrálnu čiernu dieru pomerne málo, a to aj bez započítania budúceho pohltenia druhej supermasívnej čiernej diery. Tým sa však príbeh nekončí. Na okraji J0148-4214 sa totiž nachádza aj tretia supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne dvoch miliónov Sĺnk, vzdialená asi 5 500 svetelných rokov od centrálnej dvojice.
Najprirodzenejším vysvetlením prítomnosti troch supermasívnych čiernych dier je, že J0148-4214 vznikla splynutím troch galaxií, z ktorých každá mala vlastnú supermasívnu čiernu dieru. Táto možnosť sa javí ako veľmi pravdepodobná. Autori však pripúšťajú aj to, že tretia čierna diera sa pohybuje opačným smerom a galaxiu opúšťa, namiesto toho, aby sa nachádzala v počiatočnej fáze zachytávania. Mohlo by ísť o dôsledok vzájomného pôsobenia troch telies, pri ktorom bol jeden objekt vymrštený preč od zvyšných dvoch.
Podľa Übler je veľmi zaujímavou otázkou, či sa tretia čierna diera približuje, alebo sa práve vzďaľuje. Údaje s vyšším priestorovým a spektrálnym rozlíšením by umožnili podrobnejšie skúmať pohyb plynu v okolí čiernych dier a mohli by pomôcť túto záhadu vyriešiť. Celkovo sa však zdá pravdepodobnejšie, že tretia čierna diera smeruje k stredu galaxie, dodáva vedkyňa.
Ak však tretia čierna diera predsa len uniká, výskumníkov veľmi zaujíma, koľko hmoty si odnáša so sebou a či vesmírom putujú aj ďalšie supermasívne čierne diery. Ak áno, mohli by byť takmer nezistiteľné, pretože už spotrebovali všetok plyn, ktorým by sa mohli živiť – a z toho určite nikto nebude mať nočné mory.
