Nový prípravok využíva molekuly RNA na vypnutie génu, ktorý je nevyhnutný na prežitie huby Erysiphe necator, pôvodcu múčnatky viniča. Mexická vláda 12. augusta oznámila schválenie uvedenia produktu na trh po ukončení 9-mesačného regulačného konania, do ktorého sa zapojili zdravotnícke, poľnohospodárske a environmentálne úrady krajiny.
„Bolo to prekvapenie,“ hovorí agronóm Mario Serrano z Mexickej národnej autonómnej univerzity (UNAM). Podobne ako mnohí odborníci v tejto oblasti ani on nevedel, že mexická vláda zvažuje povolenie tejto novej technológie na poľnohospodárske využitie. Rozhodnutie podľa neho krajine prospeje z vedeckého aj hospodárskeho hľadiska.
Odborníci už viac než desaťročie vyvíjajú produkty, ktoré na ochranu proti škodcom a chorobám využívajú proces nazývaný RNA interferencia. Ako prvé sa objavili prípravky na ochranu rastlín: v roku 2023 spoločnosť GreenLight uviedla na trh produkt Calantha, ktorý účinkuje proti pásavke zemiakovej. Tento postrek využíva molekuly RNA na zablokovanie konkrétneho génu, ktorý u chrobáka kóduje kľúčový proteín. Keď larvy zožerú postriekané listy, RNA sa dostane do ich tráviaceho traktu. Bunkové mechanizmy tam zničia mediátorovú RNA (mRNA), ktorá obsahuje pokyny na tvorbu tohto proteínu, čo vedie k úhynu škodcu.
Nový fungicíd spoločnosti funguje podobne. Zameriava sa na gén CYP51, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch húb a podieľa sa na tvorbe kľúčovej zlúčeniny nazývanej ergosterol. Po aplikácii na vinič napadnutý múčnatkou zabraňuje hube E. necator vytvárať ergosterol, čo spôsobuje rozpad bunkových membrán. Huba sa tak prestane rozmnožovať a napokon odumrie.
Oifirax sa ukázal ako účinný pri likvidácii huby E. necator bez toho, aby poškodzoval druhy, ako sú motýle monarchy, včely medonosné či dážďovky, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti GreenLight Andrey Zarur na tlačovej konferencii, na ktorej oznámili schválenie prípravku. Spoločnosť predložila aj bioinformatickú analýzu, podľa ktorej Oifirax neovplyvňuje iné pôdne organizmy ani stavovce. Mexické úrady však budú naďalej vykonávať prísne testy na zaistenie jeho bezpečnosti.
Zabezpečiť, aby Oifirax neovplyvňoval iné užitočné druhy húb, je náročné, hovorí genetik Damien Formey z UNAM. Hoci je gén CYP51 medzi hubami do veľkej miery evolučne zachovaný, sekvencie mRNA, na ktoré sa zameriavajú molekuly RNA v prípravku Oifirax, obsahujú oblasti pravdepodobne jedinečné pre E. necator. „To je kľúčom k špecifickému účinku fungicídov na báze RNA,“ vysvetľuje. Bez znalosti genómových sekvencií všetkých druhov a kmeňov, na ktoré sa prípravok aplikuje, si však nemôžeme byť na 100 % istí, že nezasiahne aj iné organizmy, dodáva výskumník.
GreenLight na svojej tlačovej konferencii oznámil, že plánuje investovať 50 až 100 miliónov dolárov do závodu v Mexico City na veľkovýrobu prípravku Oifirax. Podľa Serrana je výroba celosvetovo jednou z hlavných prekážok širšieho využívania produktov na báze RNA. Zabezpečiť stabilnú výrobu a čistenie špecifických sekvencií RNA je totiž zložité a výrobné náklady sú v porovnaní s chemickými fungicídmi vysoké.
Mexická vláda v posledných rokoch podporovala prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo a používanie alternatív k chemickým prípravkom na ochranu rastlín. Schválenie Oifiraxu je veľmi dobrým signálom, hovorí biotechnológ Jorge Humberto Ramírez-Prado z Yucatánskeho centra vedeckého výskumu. „Znamená to, že vláda je otvorená práci s novými technológiami,“ uvádza. Serrano dúfa, že krajina bude do výskumu fungicídov investovať čoraz viac. „Sú to veľmi účinné nástroje, ale tým sa príbeh nekončí. Je to len ďalší krok vo vývoji technológie na báze RNA,“ hovorí odborník.
