Forza Horizon ma spočiatku vôbec nezaujímala. Vyrastal som na PlayStation 3, Xbox mi bol cudzí a nijako ma nelákal. Gran Turismo či dobrý Need for Speed boli pre mňa dokonalým oddychom.
Potom sa však Microsoftu začala sťahovať slučka okolo krku a po katastrofe spojenej s predstavením Xbox One začal rozdávať darčeky ako ujo cukríky. Zaviedol spätnú kompatibilitu, otvoril Xbox svetu a pridal aj službu Play Anywhere. Hru si teda stačilo kúpiť raz a človek ju dostal na Xbox aj PC. To sa mi páčilo, ale nebol to jediný dôvod, prečo som sa napokon rozhodol tento titul vyskúšať.
V roku 2016 som strávil niekoľko mesiacov v Japonsku a počas pobytu som dostal chuť kúpiť si ovládač k Xbox One. Bol lacnejší než v Maďarsku, tak som si povedal, prečo si jeden neobjednať. Už samotný nákup bol zážitok, pretože mal chybnú analógovú páčku. Hoci som ho kúpil cez internet, ochrana spotrebiteľa je tam mimoriadne slabá a zákaznícka podpora Microsoftu vôbec nevedela po anglicky. Navyše sa s ňou dalo komunikovať iba telefonicky. Vybaviť výmenu ovládača bolo dobrodružstvo, ale napokon sa to podarilo.
Vrátil som sa z Japonska domov, no k novému ovládaču som potreboval aj dobrú hru. Keďže Forza Horizon 3 patrila v septembri 2016 medzi prvé hry s podporou Play Anywhere, povedal som si, že nemám čo stratiť, a kúpil som si ju.
A nesklamala ma! Veľmi sa mi páčila nádherná grafika, otvorený svet, rozmanitý terén, rôzne typy áut a množstvo komunitných funkcií. O novom spôsobe vibrovania spúští na gamepade Xbox ani nehovoriac. Tešilo ma, že si môžeme porovnávať časy s ostatnými. Presne takúto možnosť som v hrách cielene vyhľadával od čias Need for Speed Hot Pursuit od Criterionu. Rozmanité online preteky, viacero herných režimov a súboje so skvelou atmosférou ešte zvyšovali hodnotu FH3.
Mal som pocit, že som si nekúpil iba jednu hru, ale celý balík zážitkov v jedinom titule. Horizon sa totiž dá hrať na toľko rôznych spôsobov.
Je tu kampaň, no či budeš zbierať predmety, pretekať, fotografovať alebo plniť výzvy, je len na tebe. Hry s otvoreným svetom zvyčajne nemám rád, pretože pri záplave úloh človek nevie, čomu sa vlastne venovať. Vtedy mi to však sadlo. Cez Game Pass som síce vyskúšal Forza Horizon 4 a trochu som si takto zahral aj päťku, no ani jedna z týchto hier na mňa celkovo nezapôsobila tak silno ako tretí diel.
Práve preto som sa obával kúpy Forza Horizon 6. Už samotná hra je drahá a 70 eur za videohru nie som ochotný zaplatiť ani pri silnom kurze maďarskej meny. Za také peniaze si zvyknem kupovať hardvér, nie softvér predávaný v miliónoch kópií a zamorený mikrotransakciami. To pre mňa neprichádzalo do úvahy, no predsa len ma na hre niečo veľmi lákalo. Prostredie. Japonsko.
Som taký blázon, že na univerzite študujem japončinu, takže veci z Ďalekého východu ma prirodzene zaujímajú. Keď sa nad tým spätne zamyslím, zvedavosť voči Japonsku vo mne prvýkrát prebudili videohry, PlayStation a Nintendo. Celkovo som tam už strávil päť mesiacov a niekoľko rokov sa intenzívne venujem štúdiu jeho kultúry, takže o tejto oblasti možno viem o trochu viac než priemerný Maďar. Tento rok som už mohol štúdium dokončiť, no splní sa mi sen: na rok odídem do Japonska na výmenný pobyt. Možno je to teda aj profesionálna deformácia, ale mimoriadne ma zaujíma, ako k Japonsku pristúpi Microsoft. Ten sa pred desiatimi rokmi čudoval už len tomu, že si uňho niekto kúpil ovládač Xbox, pričom v celom koncerne nevedel nikto ani slovo po anglicky, aby toho úbohého gaidžina upokojil.
Keďže Microsoft mi prístup k hre neposkytol, podarilo sa mi nájsť možnosť kúpy o 30 eur lacnejšie. S tým som sa už dokázal zmieriť. Pozrime sa teda, aký vietor z východu k nám privial možno najväčší tohtoročný tromf Microsoftu, Forza Horizon 6 zasadenú do Japonska.
Ak si už niektorú Forza Horizon hral, veľké prekvapenia ťa nečakajú. Čo bolo dostupné a dobre fungovalo v predchádzajúcich dieloch, nájdeš aj tu. Nechýba sloboda bez obmedzení ani nekonečné možnosti. Je to automobilová hra s otvoreným svetom, ktorá sa naozaj snaží vyhovieť čo najväčšiemu počtu hráčov. Skrátka všetko, čo bolo dobré už predtým, len tentoraz v Japonsku a v neuveriteľnej kvalite. Ak však sériu nepoznáš, patrí sa podrobnejšie vysvetliť, o čo vlastne ide.
Forza Horizon sú arkádové pretekárske hry, ktoré z tohto pohľadu nemajú so simulátorom Forza Motorsport nič spoločné. Je to zmes Need for Speed, Test Drive Unlimited, Insane a Burnout Paradise so všetkou ich bláznivosťou aj zábavnosťou. Autá v týchto hrách slúžia predovšetkým na oddych a bezstarostné preháňanie sa svetom, fyziku a realizmus tu treba chápať veľmi voľne. Vývojári z Playground Games vytvorili presne to, čo naznačuje ich názov: akési ihrisko, ibaže s autami.
Forza Horizon sa navyše snaží pristupovať čo najvoľnejšie aj k pravidlám. Hoci sa preteky zvyčajne odohrávajú na určenej trase, do cieľa sa dá dostať viacerými spôsobmi. Nájdeme tu aj slobodu v štýle Burnout Paradise, teda režimy typu „dostaň sa z bodu A do bodu B ako prvý“, no väčšina podujatí vo Forza Horizon používa systém kontrolných bodov. Treba prechádzať od jednej brány k druhej, čím je vytýčená trať. Keďže však nemusí viesť po vopred položenej asfaltke, záleží na vývojároch a hráčoch tvoriacich vlastné trate, či budeme pretekať v extrémnom, alebo pokojnejšom teréne.
Základné preteky teda vyzerajú tak, že brány, cez ktoré treba prejsť, stoja na asfalte, poľnej ceste, ryžovom poli, v sklade, na letisku, na kontajneri či na ďalších nezvyčajných miestach. Sú tu však aj preteky bez určenej trasy, pri ktorých sa stačí dostať do cieľa na inom mieste mapy. Takéto preteky môžeme spustiť napríklad vyzvaním iného hráča. GPS nám síce naplánuje trasu, ale ak sa do cieľa dá dostať rýchlejšie cez hustý les, nikto sa nebude zdržiavať navigáciou. Jednoducho to vezme krížom cez polia, aby tam bol prvý.
Forza Horizon je však omnoho pestrejšia a rozmanitejšia, toto je len základ. Čoraz šialenejšie preteky a podujatia sa stali poznávacím znamením série, preto ma jej zdržanlivý úvod prekvapil. Hry Forza Horizon sa zvyknú začínať neuveriteľne uletenými pretekmi. V predchádzajúcom diele nás napríklad zhodili z lietadla a potom sme pretekali v piesočnej búrke aj tropickom lejaku. Tu sa však takmer iba vozíme po rôznych japonských krajinách. Prefrčal okolo nás šinkansen, stihli sme štart rakety vynášajúcej družicu, ale to bolo prakticky všetko.
Nemusí to byť zlé, pretože sme mali čas pokochať sa krajinou, na ktorej stojí celá hra. K tomu sa však ešte vrátim. O zásobu šialeností sa, samozrejme, netreba báť. Medzi všelijakými bláznivými nápadmi sa objaví aj „Gundam“, teda mecha robot, ktorý sa rozhodne postaviť proti nám na pretekoch.
Pri takej obrovskej slobode by mohlo hroziť, že budeme mať priveľa možností, nikam sa neposunieme a hra nás omrzí skôr, než ju dokončíme. Forza Horizon však ponúka funkciu odporúčaných podujatí. Vyberá nám blízke udalosti a preteky potrebné na ďalší postup, vďaka čomu si zvyšujeme úroveň náramkov Horizon a získavame prístup k ešte lepším a početnejším podujatiam.
Vybrané podujatia sú roztrúsené po rôznych častiach mapy a na štart výzvy musíme najprv dôjsť autom. Aby presuny neboli prázdne, svet je plný drobných úloh, ktoré nám kradnú čas. Sú tu skokanské rampy, driftovacie zóny, radary, zberateľskí maskoti, tabule s XP, neobjavené cesty, skryté autá, krajina aj vozidlá na fotografovanie, hľadanie tajných garáží, stavanie tratí a mnoho ďalšieho. Možností, ako si krátiť čas, je teda nekonečne veľa. Keď niečo objavíme alebo pozbierame, hra nás za to určitým spôsobom odmení. Tu je vlastne všetko súťažou: záleží aj na počte objavených ciest, rozbitých tabúľ či rýchlosti prejazdu meraným úsekom. Mohol by som pokračovať vo vymenúvaní všetkého, čo hra sleduje, hodnotí a následne porovnáva s výsledkami priateľov či ostatných hráčov. K pretekom, ktoré sme už absolvovali, sa, samozrejme, môžeme presunúť aj rýchlym cestovaním. Je to na nás.
Samotné preteky sa odohrávajú v rozmanitom teréne. Na diaľniciach rozhoduje rýchlosť, v prístavoch treba obchádzať prekážky a na ryžových poliach si môžu spokojne priasť stroje s pohonom 4 × 4. Potoky, dediny, poľné cesty a kopce potešia milovníkov rely, zatiaľ čo serpentíny, teda tóge, ponúkajú pôžitok z driftovania. Znak 峠 je zaujímavý a výstižný: znázorňuje horu a vedľa nej znaky pre smer nahor a nadol. Tóge je navyše samostatným herným režimom. Online aj offline môžeme zvádzať súboje jeden na jedného a zistiť, kto najlepšie ovláda auto pri driftovaní na horských cestách.
Poslednou hrou, ktorú som hral a v ktorej mal tento typ pretekov takú významnú úlohu, bol možno Need for Speed: Carbon. Nie som totiž veľkým milovníkom driftovania, ale teší ma, že tu má tento štýl hrania také silné zastúpenie. Kvôli pretekom tóge som dokonca začal sledovať seriál Initial D, ktorý sa práve tomuto druhu pretekania venuje. Forza Horizon 6 je navyše plná odkazov na túto mangu a anime.
Osobitne by som spomenul aj rozvážkový režim, v ktorom ako kuriér prevezmeme objednávku a musíme ju doručiť v časovom limite. Podľa mňa je to veľká zábava a Playground Games ju ešte spestruje nápaditými výzvami.
Jedno je isté: milovníci áut dostanú poriadnu porciu zážitkov z Japonska, domoviny legendárnych vozidiel.
Ako som už spomenul, nájdeme tu JDM autá slávnych japonských značiek, od Toyota AE86 cez Subaru Impreza až po Nissan Skyline GT-R. Je to však len malý zlomok z vyše 600 áut, ktoré sú súčasťou hry.
Na pretekoch súťažíme proti takzvaným Drivatarom našich známych alebo iných hráčov. Títo virtuálni jazdci ovládaní umelou inteligenciou napodobňujú správanie konkrétnych hráčov. Môj Drivatar sa napríklad môže objaviť na pretekoch kohokoľvek iného. Ak jazdím agresívne, niekomu skrížim cestu alebo ho vytlačím, môj virtuálny avatar toto správanie prevezme a bude sa tak správať aj na pretekoch ostatných hráčov.
Systém Drivatar celkovo ponúka omnoho lepší herný zážitok než umelá inteligencia v Gran Turismo. Tá tam totiž len krúži po trati spôsobom pod úroveň akejkoľvek kritiky, zatiaľ čo tu môžeš zažiť skutočné preteky. Treba však dodať, že nehovorím o GT Sophy, ale o základnej AI, ktorej hlúpych súperov musíš počas kampane GT bezducho predbiehať.
Hra navyše nechce, aby si sa nudil. Ak vyhrávaš príliš často, ponúkne ti náročnejších súperov: Drivatarov, ktorí jazdia lepšie a rozumnejšie, aby nechýbala výzva. Ak viackrát za sebou prehráš, tiež navrhne zmenu náročnosti a ponúkne ti ľahšie podmienky.
Forza Horizon 6 sa teda snaží nájsť takú úroveň náročnosti, pri ktorej sa budeš baviť čo najviac.
V hre je množstvo asistenčných funkcií a možností uľahčenia. Ideálny zážitok dokážeme nastaviť aj malému dieťaťu, keďže hra je prístupná od troch rokov. V prípade potreby dokáže auto samo zatáčať aj brzdiť v zákrutách.
Aj tu funguje systém pretáčania času. Ak sa ti nepodarí vybrať zákrutu, jednoducho pretočíš čas dozadu a skúsiš to znova, znova a znova, kým nedosiahneš dokonalý výsledok. Používať ho nemusíš, ale dokáže veľmi pomôcť, keď by jediná chyba znamenala stratu celých pretekov. Počet pretočení navyše nie je obmedzený. Samozrejme, nedá sa vrátiť ľubovoľne ďaleko do minulosti, ale hra ti nepovie, že máš iba tri pokusy. V online režimoch sa však svet nezastaví. Ak si pretočíš vlastný čas, preteky takmer určite prehráš.
Ak naopak hľadáme výzvu, môžeme hrať so „simulátorovým“ nastavením. Auto sa vtedy správa menej arkádovo a hrať sa dá aj s volantom, no treba vedieť, že pri online hraní to znamená nevýhodu. Jednoducho je to titul, pri ktorom je gamepad najefektívnejším spôsobom ovládania.
Pri tom všetkom je asi pochopiteľné, že príbeh Forza Horizon neobsahuje žiadnu drámu. Všetci sú šťastní, pozitívne naladení a nikde sa nedeje nič zlé.
Ak však počas putovania máme prístup na internet a na konzole aj príslušné predplatné, nemusíme stretávať iba počítačových súperov. Bodovacie súťaže, jazdy na čas a preteky tóge som už spomenul, no na záujemcov o online hranie čaká aj množstvo ďalších režimov.
Vďaka konvoju sa môže skupina hráčov spoločne zapájať do rôznych pretekov, ale to je iba časť možností. Pri jazde otvoreným svetom môžeme naraziť aj na náhodné podujatia, počas ktorých komunita spoločne zbiera body, aby ich úspešne dokončila.
Cez vyhľadávanie spoluhráčov sa môžeme zapojiť do rôznych herných režimov. Sú tu série pretekov, v ktorých si zmeriame sily na rôznych tratiach a v rôznych autách, no vracia sa aj režim battle royale predstavený vo FH4. Mnohým určite prirastú k srdcu driftovacie preteky. Cieľom je jednoducho nazbierať čo najviac bodov a ukázať, kto je kráľom asfaltu.
Pribudli aj nové herné režimy. Preteky tóge som už spomenul: ide o trojkolový súboj jedného proti jednému hore alebo dole horskými serpentínami. V režime na schovávačku jeden hráč vyzerá ako bežné auto v premávke a musí sa dostať do cieľa, zatiaľ čo päť prenasledujúcich áut ho musí vo svete nájsť. Dôležité je, aby sa skrývajúci hráč držal pravidiel cestnej premávky, pretože iba tak môže splynúť s ostatnými vozidlami. Tretím režimom sú preteky s rovnakými autami. Všetci v nich jazdia na zhodnom vozidle, takže nikto nemôže získať výhodu vďaka tuningu.
Autá sa totiž dajú upravovať a prispôsobovať. Môžeme im zvýšiť alebo znížiť výkon, aby sa dostali na vrchol určitej kategórie, ale zasahovať sa dá aj do najjemnejších nastavení podvozka, tlaku v pneumatikách, riadenia, náprav a ďalších súčastí. Kto sa chce do ladenia svojho auta ponoriť hlbšie, má na to priestor.
Upravovať môžeme aj vzhľad. Ak máme čas, polepy si na auto vytvoríme sami a náš stroj môže vyzerať presne podľa predstáv. Ak si však vyberieme jednoduchšiu cestu, stačí si stiahnuť vzhľady vytvorené inými hráčmi a po virtuálnych cestách sa môžeme predvádzať s nádhernými umeleckými dielami.
Tým sa tvorivé možnosti nekončia. Som si istý, že sa na internete objavia niekoľkohodinové návody na stavbu vlastnej garáže, vytýčenie trasy či vytvorenie celej pretekárskej trate od nuly. Hra totiž poskytuje množstvo objektov a ďalších podkladov, s ktorými môžu kreatívni hráči budovať vlastný svet tisíce hodín.
Zatiaľ čo vydarený, no predražený Screamer som naposledy hral predovšetkým na Steam Decku, pri Forza Horizon 6 túto možnosť momentálne nemám. Veľmi rád by som ju hral aj na Steam Decku, no kúpil som si verziu pre Xbox a PC. To znamená, že na Steam Decku bez Windowsu ju nespustím a dual boot som na zariadení zatiaľ nerozchodil. Pri kúpe cez Steam človek za svojich 70 eur dostane aj kompatibilitu so Steam Deckom, čo je dobrá správa. Aj o nej sa však patrí povedať pár slov.
Po prvé, Microsoft vyžaduje pripojenie na internet, prinajmenšom pri spustení. Je to veľmi nepríjemné, pretože najmä pri cestovaní by bolo dôležité, aby hra fungovala aj bez siete. Možno práve pre toto agresívne DRM som napokon zavrhol verziu zo Steamu. Hra, ktorú možno hrať aj pre jedného hráča, by sa nemala neustále prihlasovať do môjho účtu Xbox len preto, aby kontrolovala, či som ju neukradol.
Po druhé, podľa testov dokáže hra na Steam Decku dosiahnuť 60 FPS, ale iba na vidieku. V meste snímková frekvencia klesá približne na 30 FPS, čo už pri pretekárskej hre môže pôsobiť ako príliš málo.
Pred tieto odseky som každopádne vložil pomerne podrobný videotest na Steam Decku. Podľa jeho autora sa od tejto verzie neoplatí čakať zázraky, ale fungovať bude. Z toho vyplýva aj dobrá správa pre majiteľov staršieho a slabšieho hardvéru: veľké obavy mať nemusia. Ak tvoj počítač zvláda hry na úrovni Steam Decku, nebude mať problém ani s Forza Horizon 6. Moja zostava s RTX 4070, Ryzen 7 5700x3D a 32 GB pamäte DDR RAM mi však sťažuje objektívne hodnotenie optimalizácie. Isté je, že hra beží nádherne plynulo. Súčasne som streamoval na Twitch a ani pri nastavení ULTRA, ktoré mi hra automaticky odporučila, som nenarazil na žiadny problém. Zaujímavé je, že priamo počas hrania môžeme sledovať, ako jednotlivé grafické nastavenia ovplyvňujú výkon. Vidíme, aký pokles FPS môžeme pri zapnutí konkrétnej funkcie očakávať. Profesionálna práca.
Festivalovej atmosféry som už začínal mať dosť, aj preto som diely po trojke veľa nehral. Tu je však už skutočne obmedzená na minimum. Festivalové areály nechýbajú, ale hlavný dôraz sa naozaj kladie na samotnú krajinu.
Japonsko naozaj vyzerá takto. Hoci je mapa obrovská, pochopiteľne ide o zmenšenú podobu krajiny a jednotlivé pamiatky v skutočnosti nestoja tak blízko seba. Samotná atmosféra, ulice, cesty, parkoviská, obchody, čerpacie stanice, malé predajne, chodníky, stromy, rastliny, počasie aj farby sú však autentické. Je to na 100 % Japonsko. Jazdiť v hre naozaj pripomína šoférovanie tam. Príroda aj architektúra sú zachytené tak verne, že každému, kto už Japonsko navštívil, bude toto prostredie určite povedomé.
Playground Games odviedlo neuveriteľnú prácu. Dôkladný prieskum vývojárom umožnil vytvoriť skutočne hodnoverný a realistický obraz japonských miest aj vidieka. Mysleli na najmenšie detaily a teraz nemám na mysli turistické atrakcie. Hovorím o malých betónových dorazoch na parkoviskách, ku ktorým sa cúva kolesami, o vodorovnom dopravnom značení zodpovedajúcom skutočnosti, o zábradliach vyzerajúcich ako tie skutočné a mohol by som pokračovať.
Našiel by som jednu či dve veci, do ktorých by sa dalo rypnúť, ale jedno je isté: toto nie je Japonsko, ktoré si človek zo Západu predstavuje z diaľky. Je to Japonsko bližšie skutočnosti, než by si nezainteresovaný človek myslel. Stretol som už Maďarov presvedčených, že Japonsko musí byť plné smogu, bez lesov a úplne zastavané. Alebo že tam určite všetko súvisí s anime a všetci nosia čudné oblečenie. FH6 nie je plná takýchto stereotypných nezmyslov, ale v podobe automobilovej hry ukazuje nádhernú skutočnosť. Pre potreby hry je, samozrejme, idealizovaná. Napríklad Fudži vidno takmer odkiaľkoľvek, ale nijako to neznižuje hodnotu nádhernej práce, ktorú vývojári odviedli s veľkou pokorou.
Nechýbajú ani rôzne pamätihodnosti. Playground Games pri nich postupovalo trochu opatrne, pretože ich môžeme obdivovať iba z diaľky. Nedá sa do nich len tak naraziť ani ich rozbiť, hoci väčšinu vecí v hre zničiť možno. Ak máme chuť, dokážeme napríklad zrovnať so zemou celé lesy, no čerešne, ktoré sú symbolom Japonska, sú chránené a zastavia nás. Tokyo Tower, križovatka Šibuja, hrady, chrámy, svätyne – je tu skutočne takmer všetko. Obrovská mapa navyše zahŕňa viacero regiónov. Mnohí to nevedia, ale Japonsko je mimoriadne dlhá krajina, ktorá by pokryla veľkú časť Európy, a preto je aj značne rozmanitá. Playground Games sa našťastie nezameralo iba na jeden typ podnebia a územia. Dá sa celkom dobre určiť, v ktorej časti krajiny sa s virtuálnym autom práve nachádzame. Striedanie ročných období to celé ešte spestruje.
Prácu, ktorú vložili do zobrazenia tejto krajiny, nedokážem vynachváliť. Neuveriteľné.
Navyše je tu aj režim, v ktorom nás sprievodca v podstate prevedie ikonickými miestami. Rozpráva o budovách, uliciach a, samozrejme, aj o legendárnych autách, ktoré práve šoférujeme. Mohlo by to znieť nudne, ale nie je to tak. Možno ide o jeden z najlepších režimov v hre. To, čo tu Forza Horizon dokáže ponúknuť, je už takmer kultúrny šok.
Hra je navyše plná easter eggov z popkultúry, anime a mangy. Nájdeme tu odkazy na Pokémon, anime aj ďalšie veci, ktoré zážitok spestrujú. Drobné narážky sa objavujú v uliciach, rádiách aj misiách.
Keď už sme pri rádiu: medzi stanicami je aj J-popové rádio s japonským moderátorom. Zaznieva v ňom množstvo hudby spojenej s anime od interpretov ako YOASOBI, Creepy Nuts či BABYMETAL. Kto nemá rád J-pop alebo J-rock, môže si, samozrejme, naladiť iné klasické stanice Horizon, napríklad s hudbou od Linkin Park a podobných interpretov.
Forza Horizon 6 celkovo prekonala moje očakávania. Spôsob, akým zobrazuje Japonsko, jeho architektúru, prírodu aj samotný pocit z pobytu v tejto krajine, nemá medzi západnými vývojármi obdobu. Isté je, že Forza Horizon 6 vznikla s obrovskou úctou a láskou k japonskej kultúre aj automobilovej scéne a v tomto smere jej sotva môžem niečo vytknúť. Neviem však zaručiť, že sa ju po FH5 oplatí kúpiť. Ako videohra sa podľa mňa neposúva výrazne dopredu a ani oproti FH3 tu nie je veľa rozdielov. Ak si však sériu ešte nikdy nehral alebo si niekoľko dielov vynechal, kúpu FH6 určite zváž. Je to totiž dielo vytvorené s láskou, ktoré si zaslúži pozornosť.
